Hollého film skúma postavy v hraničnej situácii. Sedem trestancov odsúdených na smrť čaká na svoju popravu. Ide pritom o rôznorodú skupinu charakterov a snímka sa stáva mozaikou vyskladanou z ich vonkajšej akcie aj vnútorného prežívania. Z ich spomienok, predstáv a uvažovania o smrti i o tom, čo prežili. Hollý sa spojil s kameramanom Stanislavom Szomolányim a atmosféru neistoty, znepokojenia a skľúčenosti sa im podarilo sprostredkovať už v samotnom (čiernobielom) obraze.
Ivan Mistrík stvárňuje odsúdenca Kaširina a okrem neho v snímke účinkuje napríklad Emília Vášáryová, Zdena Gruberová, Karol Spišák či Milan Kiš. Odvážne bolo už rozhodnutie adaptovať poviedku Andrejeva, ktorý patril k zavrhovaným ruským spisovateľom. Scenár Balady o siedmich obesených napísal Tibor Vichta a v knihe Martin Hollý – Život za kamerou sa k projektu vyjadruje aj sám režisér. „My sme film začali nakrúcať v atmosfére poníženia Československa v roku 1968… Začali sme pracovať s istými znakmi. Pomohla nám napríklad podobnosť ruských cárskych uniforiem s novodobými sovietskymi, ktorých boli v tom čase plné naše ulice… Spoločnými silami sa nám podarilo v obrazovej, ale aj v dialogickej rovine priblížiť dej filmu súčasnému divákovi. Scéna, v ktorej sa hovorí – Ty si zasvinil celú Európu – začala naplno rezonovať až po auguste 1968.“
Hollého Balada zaznamenala veľký úspech na festivaloch v Monte Carle či Hollywoode, ale v Sovietskom zväze vyvolala podráždenie a protesty. Napokon skončila v trezore.
Ivan Mistrík však v spolupráci s Martinom Hollým pokračoval. A nakrútil s ním aj jeden z najznámejších slovenských filmov – divácky hit Medená veža (1970). Ocitol sa v ňom vo výbornej hereckej partii s Ivanom Rajniakom a Štefanom Kvietikom. Stvárnili tatranských chatárov, ktorí sa častosprávajú ako malí chalani. Doberajú sa, vtipkujú a hádajú, ale v podstate sú to priami a ostrieľaní chlapi, ktorí stoja v ťažkých situáciách pri sebe ako kamaráti na život a na smrť. Medená veža sa dočkala aj voľného pokračovania s názvom Orlie pierko (1971).
Mistrík už dávno predtým prešiel náročnými hereckými testami. Jeho schopnosti poriadne preverili českí filmári Jiří Weiss a Jiří Krejčík. Prvý v dráme Romeo, Julie a tma (1959), druhý v titule Vyšší princip (1960). Upozorňuje na to aj slovenský režisér Vido Horňák, ktorý s Mistríkom spolupracoval na niekoľkých projektoch (napríklad Buddenbrookovci). „Účinkovanie vo Vyššom princípe bolo pre neho veľkou školou. Aj cez jeho postavu sa podarilo pretlmočiť univerzalizmus ľudskosti a po nakrútení snímky sa z Mistríka stal v Československu hrdina vnímaný ako hĺbavý a láskavý človek. Prisudzovali mu dokonca hodnoty Petra zo slávneho románu Romaina Rollanda Peter a Lucia,“ povedal Horňák. „Ivan Mistrík mal veľký zmysel pre to, čo sme vtedy nazývali civilné herectvo. Prirodzene bočil od lacného patetizmu a prehrávania,“ zdôraznil režisér.
Tento piatok by sa populárny herec dožil 75 rokov. Mal iba 46, keď 8. júna 1982 spáchal samovraždu.
