Diktátorom chcel Chaplin pomôcť ľuďom

Napoleon, Kristus, Hamlet a dokonca aj dobrý vojak Švejk - to sú postavy, o ktorých Charlie Chaplin uvažoval, že ich spracuje pre strieborné plátno. Nakoniec ani jednu z nich vo filme neoživil. Začiatkom druhej svetovej vojny však nakrútil snímku Diktátor (1940), ktorá si otvorene robí posmech z Hitlera a patrí k Chaplinovým najvydarenejším filmom. Snímka, za ktorú získal svoje prvé dve oscarové nominácie, mala premiéru v polovici októbra pred sedemdesiatimi rokmi.

16.10.2010 10:00
Chaplin ako diktátor Foto:
Chaplin ako diktátor
debata

„Chaplin bol viacnásobne predurčený na to, aby hral Hitlera – a vôbec, aby vytvoril film o Hitlerovi. Nie náhodou sa už predtým žartovalo o podobnosti medzi Charlieho maskou a nacistickým diktátorom. Malé samoľúbe fúziky boli u Charlieho takisto ako u Hitlera znakom hlbokej neistoty v ľudských kontaktoch, ktorú – u oboch – kompenzuje nadľudské úsilie o sebauplatnenie,“ analyzujú Ulrich Gregor a Enno Patalas v Dejinách filmu.

Chaplin aj Hitler mali podobné osudy. Obaja sa narodili v apríli roku 1889 – v dátume narodenie je medzi nimi len štvordňový rozdiel. Obaja tiež prežili ťažké detstvo. „Boli protipólmi. Pre jedného prelievali milióny ľudí slzy, zatiaľ čo druhý sa snažil celý svet rozosmiať,“ citovala hercovho syna Charlesa stránka The Brattle Theatre. „Otec nikdy nemohol myslieť na Hitlera bez toho, aby ho nestriaslo – napoly od hrôzy a napoly od fascinácie: On je šialenec a ja som komik, ale mohlo to byť aj naopak.“

Chaplin si pred nakrúcaním detailne naštudoval Hitlerovu mimiku a gestikuláciu. Strávil hodiny sledovaním spravodajských týždenníkov. Vo filme vystupuje v dvojúlohe – ako diktátor Hynkel a ako jeho protipól a dvojník – židovský holič. Paroduje aj Hitlerových spojencov. Jeho pravá ruka Goebbels sa vo filme nazýva Garbitsch (odpad), talianskeho vodcu Benita Mussoliniho zase premenoval na Benzina Napaloniho. „Hynkel je absolutizovaním agresívnych sklonov raného Charlieho. Nemiluje nijakú ženu – na rozdiel od hrdinu Zlatého opojenia a Svetiel veľkomesta, ale takisto ako raný Charlie sa jej chce zmocniť; objíma svoju sekretárku a zachrochce na ňu – je to súčasne komické a odstrašujúce,“ píšu Gregor a Patalas.

Film, v ktorom je aj slávna scéna, ako sa diktátor pohráva s balónom – maketou Zeme – až kým mu v rukách nepraskne, začal Chaplin plánovať už v roku 1937. Neskôr sa vyjadril, že keby poznal celú pravdu o holokauste, film by vôbec nenakrútil. „Hitler je ohavnou hrozbou civilizácie a nie niečím, na čom by sa mali ľudia smiať,“ vravel vtedy. Film však nakoniec dokončil. Nacisti zakázali jeho uvedenie v krajinách, ktoré okupovali, samotný Hitler si však Diktátora údajne pozrel až dvakrát. „Dal by som čokoľvek za to, aby som vedel, čo si o tom myslel,“ povedal Chaplin.

Diktátor je prvým Chaplinovým filmom, v ktorom sa rozpráva. V jeho závere sa holič, ktorého si zmýlili s diktátorom, prihovára divákom v niekoľkominútovej záverečnej reči. „Nechcem nikomu vládnuť ani nikoho dobývať. Ak by to bolo možné, rád by som pomohol každému – židovi, nežidovi, černochom, bielym. Všetci si chceme navzájom pomáhať, ľudské bytosti sú také. Chceme žiť popri šťastí, nie utrpení iných. Nechceme nenávidieť druhých a pohŕdať nimi. Na tomto svete je miesto pre každého,“ hovorí zapálene Chaplin, ktorého nacisti nazvali „nechutným židovským akrobatom“. Hoci nemal židovský pôvod, počas vojny to zo solidarity prestal popierať.

„Synu, modlím sa, aby tento film odovzdal dobré posolstvo a možno trošku pomohol ľudstvu,“ povedal synovi Charlesovi o Diktátorovi, ktorý nezapadol prachom ani po siedmich desaťročiach. Ukážky z neho možno vidieť aj na historicky prvej a kontroverznej nemeckej výstave o Hitlerovi, ktorú v berlínskom Historickom múzeu s názvom Hitler a Nemci otvorili v piatok.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba