Johnny Marco je úspešný herec. No nie preto, že by o to celý život bojoval, ono to tak skrátka vyšlo. Keď však pominula prvá eufória, stal sa život celebrity ubíjajúcim kolotočom. Bujaré večierky sú len zhlukom tápajúcich samotárov a každá nová blondínka v jeho posteli nápadne pripomína tú predchádzajúcu. Jediným svetlom na konci tunela sa stáva Johnnyho jedenásťročná dcéra Cleo, s ktorou ho okolnosti po premárnených rokoch zblížia.
Sex ako symbol ničoty
Sofia Coppolová má čarovnú schopnosť navodiť hmatateľnú atmosféru bez scenáristických zvratov a vizuálnych pomôcok. Sleduje každodennosť, ktorú nenápadne prešpikuje detailmi, čo hovoria za všetko. Postavy nepotrebujú podstatu svojich bludných kruhov prerozprávať divákovi vo vykonštruovaných dialógoch. Celkom stačí sledovať ich stereotypy a zabudnúť, že by mal byť každý meter filmového celuloidu využitý na svetobornú zápletku. Naopak, mnoho nádejných odbočiek končí v slepej uličke a ich pravá hĺbka spočíva až v celkovom obraze mozaiky, ktorú spolu vytvárajú.
Všadeprítomnou metaforou snímky je sex. Nie ako romantika, ani ako pikantný doplnok. Sex ako symbol ničoty. Motív nahej ženy funguje ako zástupný prvok márnosti pôžitkárskeho života, z ktorého sa Johnny nevie vymaniť. Nahé prsia na neho vykuknú z okolitých balkónov vždy, keď vyzrie z okna, dobre tvarované zadky sa potulujú po chodbách hotela. V Johnnyho izbe sa pravidelne objavuje duo striptérok – dvojčiat, ktorých roztomilé číslo pri skladacích tyčiach na herca obvykle pôsobí ako uspávanka. Napokon sa vždy niektorej kráske podarí položiť Johnnyho na chrbát.
Ešte krajšou výpoveďou je scéna, v ktorej rozospatému hercovi v trikovom štúdiu vytvárajú odliatok hlavy. Niekoľkominútový záber na ticho, bez pohybu sediaceho Johnnyho, ktorý má namiesto hlavy beztvarú sivú hmotu je tým najvýrečnejším obrazom jeho podstaty.
Herecký koncert plný citov
Najdráždivejším protikladom Johnnyho je však samotná Cleo. Človek sa až čuduje, ako a komu sa podarilo v takom plytkom svete vychovať takú inteligentnú a vnímavú slečnu.
Treba dodať, že herecký výkon dvanásťročnej Elle Fanningovej, známej z filmov Babel a Podivuhodný príbeh Benjamina Buttona, je úžasný. Spolu so Stephenom Dorffom vytvárajú absolútne prirodzený herecký koncert plný nemých citov. Na obsadení, ktorému kraľuje spomínaná dvojica, je jednoznačne vidieť, že Coppolová sa vo svete filmu pohybuje od detstva. Má špecifický vkus a veľa slávnych kamarátov. Málokedy siahne po superhviezde, ale vždy pracuje s kvalitou.
Chutnými doplnkami filmu sú minútové výstupy hercov ako Benicio del Toro, neterky Franka Zappu Laly Sloatmanovej či nahá scénka speváčky C. C. Sheffieldovej.
Kulisy tvorí legendárny hotel Chateau Marmont, ktorý zažil excesy azda všetkých celebrít od Grety Garbo a Jamesa Deana, až po Jima Morrisona, Red Hot Chilli Peppers či Britney Spearsovú. Opäť teda dôkaz, že režisérka nezanedbá jediný detail.
Film môže diváka, ktorý očakáva priamočiare rozuzlenia, rozčuľovať. No práve vďaka voľnému toku „odnikiaľ niekam“ sa Coppolovej darí vyhýbať klišé. Konečne sa po siedmich rokoch priblížila ku kvalitám svojho oscarového veľdiela Stratení v preklade.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
Odnikiaľ niekam (Somewhere), USA, 2010
réžia a scenár: Sofia Coppolová
hudba: Pheonix
hrajú: Stephen Dorff, Elle Fanningová, Chris Pontius, Simona Ventura a iní
slovenská premiéra: 18. novembra
