„Mám ich radšej ako Beatles. The Doors sú oveľa lepší,“ hovorí vo filme jedna z fanúšičiek. Aj jačiace davy obdivovateliek skupiny, ktorá predala vyše 80 miliónov albumov a dodnes každý rok predá ďalší milión platní, zachytáva film amerického nezávislého režiséra Toma DiCilla. „Vraví sa, že ak si pamätáte šesťdesiate roky, neboli ste pri tom,“ hovorí na oficiálnej stránke prvého celovečerného dokumentu o The Doors jeho producent a veľký fanúšik skupiny Dick Wolf. Možno aj preto snímka nevyužíva spomienky ľudí, ktorí mali ku skupine blízko, ale archívne zábery a fotografie z koncertov a zo zákulisia.
A naozaj – When You're Strange je okrem portrétu skupiny aj pohľadom do atmosféry kultúrnej revolúcie. Zachytáva energiu šesťdesiatych rokov. Ukazuje veľké nádeje aj veľké sklamania. A glosuje aj sexuálnu revolúciu – keď Morrisona zatknú aj za údajné napodobňovanie orálneho sexu na pódiu. Keby rovnako prísna morálka fungovala dnes, väčšina popových hviezd by rovno mohla zrušiť svoje koncerty.
Film zaznamenáva premenu The Doors aj samotného Morrisona. V začiatkoch je plachým mužom, ktorý si neverí, a preto spieva chrbtom k publiku. O rok neskôr už sebavedomo vystupuje v The Ed Sullivan Show, aby sa ešte neskôr mohol zmeniť na nevypočítateľnú hviezdu, ktorá sa pod vplyvom drog či alkoholu váľa po pódiu a divákom chce ukazovať svoje genitálie. V tomto období boli The Doors podľa filmu atrakciou, ktorá je zaujímavá skôr výtržnosťami svojho frontmana než hudbou.
Hoci je When You're Strange venovaný skupine The Doors ako takej, najväčší priestor dostáva Jim Morrison. Johnny Depp, ktorý k filmu načítal komentár, o ňom hovorí ako o obscénnom prorokovi, rokenrolovom básnikovi alebo šamanovi, ktorý svojich nasledovníkov viedol do svetov, kam by sa sami nikdy neodvážili. „Pre niektorých bol Jim poet. Jeho duša bola uchvátená medzi nebom a peklom. Pre niektorých bol len ďalšou rockovou hviezdou, ktorá spadla a vyhorela. Pravda však je, že nemôžete vyhorieť, pokiaľ nie ste v plameňoch.“ A presne tento proces film sprostredkováva. Depp povedal, že keď sledoval doteraz nezverejnené zábery skupiny, mal pocit, akoby všetko zažíval s ňou a tak, ako to videli jej členovia. Dá sa s ním súhlasiť.
Dokument o The Doors využíva najmä archívne zábery a fotografie z koncertov a zo zákulisia.
