Pred niekoľkými rokmi si zahrala s Jodie Foster vo filme Tajomný let, neskôr ju bolo vidno v slovenských seriáloch Panelák, Keby bolo keby, Horúca krv či Dr. Ludsky. Bodovala aj v pokračovaní českej Sanitky. Má výraznú tvár i temperament a suverénny prejav. V novom seriáli televízneho kanálu HBO Až po uši jej režisér Jan Hřebejk zveril zaujímavú postavu masérky, ktorá svoju prácu občas vykonáva so skutočnou vášňou.
Ako si vás našiel režisér Hřebejk? Všimol si vás v slovenských seriáloch?
Poznáme sa dlhšie, ešte v študentských časoch sme spolu točili reklamnú kampaň. Odvtedy sme kamaráti, ale doteraz sme nespolupracovali. Som potešená týmto opätovným stretnutím. Napísal mi, či by som vôbec mala záujem o rolu lesbickej masérky a ja som, samozrejme, okamžite zareagovala: áno. Poznám ho ako človeka, poznám jeho prácu, takže som nemala žiadne pochybnosti. Scenár ma zaujal od prvého prečítania, príbeh je zameraný na vzťahy a to je vždy zaujímavé. Potom som išla na kasting a dostala rolu.
Vedeli ste, do čoho idete?
Áno, bola to v každom prípade výzva. Asi všetci herci majú skrytú túžbu vyskúšať si neprebádané oblasti. Aj ja si rada vyskúšam neznáme zóny. Baví ma to. Nemám žiadne predsudky vo vzťahových veciach, naopak! Zároveň však pripúšťam, že nie pre každú herečku by táto rola bola zaujímavá. Je to príbeh kontroverzných vzťahov, ktoré i život bežne ponúka, ale nehovorí sa o tom. Dôvera v Honzu Hřebejka a kameramana Asena Sopova bola absolútna, so silnou dávkou humoru to citlivo a esteticky viedli.
Hoci vás režisér Jan Hřebejk oslovil priamo, spomenuli ste, že ste boli na kastingu. Nestačí, keď si vás vyberie režisér?
Nie je to vždy automatické. Otázka bola, či by som vôbec niečo také mala záujem hrať, ale na kasting som musela ísť. Konečné schvaľovacie práva má produkcia a televízny kanál HBO je špecifický – vyberá si hercov veľmi precízne, takže kasting bol nutný.
Nakrúcate už možno častejšie v Česku ako na Slovensku. Výraznú rolu ste mali napríklad aj v seriáli Sanitka 2, ktorý režíroval Filip Renč. Myslíte si, že ste Jana Hřebejka inšpirovali práve úlohou v Sanitke 2, kde ste presvedčivo vykreslili chladnokrvnú krásavicu, ktorá vyžaruje sex?
Nepredpokladám, že by to súviselo. Možno sa mu zazdalo, keď si prečítal scenár, že by som sa mu do úlohy mohla hodiť. Som vďačná za jeho dôveru. So Sanitkou to bolo podobné, Filip Renč ma oslovil a chcel ma spoznať, tiež prebehol kasting a úlohu som dostala.
S Jurajom Kukurom ste hrali aj vo filme ďalšieho známeho režiséra Viktora Polesného Cudzinec a krásna pani podľa knihy Pavla Kohouta. Mali ste ambíciu uplatniť sa v Česku?
Prišlo to prirodzene samo. Cudzinec a krásna pani z roku 2011, Sanitka z roku 2013 – to boli moje prvé neplánované veci, ktoré som robila v Čechách. A vtedy sa mi začalo miesiť slovenské s českým. Keď som hrala v Horúcej krvi, dokrúcala som Sanitku, Keby bolo keby, potom končil Dr. Ludsky a ja som začínala seriál HBO. Takto krásne to vesmír zariadil.
Takže – je to vlastne veľkolepý návrat domov!
Neviem, či veľkolepý, ale v každom prípade vzrušujúci a pre mňa príjemný. Tvorcovia ma stále vnímajú a majú o mňa záujem, hoci ja sa tu veľmi neangažujem, lebo môj život v Amerike je stabilný. Takže som veľmi rada, že ľudia, ktorí ma poznajú zo školy a z minulých čias, mi stále dôverujú a majú chuť ma obsadzovať.
Foto: HBO Europe
Máte možnosť aj v českých filmoch hovoriť po slovensky – je to vaša podmienka?
Je to pre mňa prirodzenejšie. Češtinu síce zvládam, ale pokiaľ postava nemá vyslovene korene v Česku, nevidím dôvod, prečo by som mala hovoriť inak. Na tomto území má dvojjazyčnosť predsa tradíciu. Myslím si, že to je osožný návrat k tomu, že sa prepletajú dva príbuzné jazyky. Je veľká výhoda, keď si dve kultúry takto rozumejú. Len málo štátov si môže dovoliť požičiavať takto hercov a rozumieť si navzájom. Ja si myslím, že dabovať Slováka do češtiny alebo nútiť hovoriť Slovákov vo filme po česky je čiastočná sabotáž. Je to zbytočné. Ochudobňujeme mladšiu generáciu, oberáme ju o príležitosť, aby sa so susedským jazykom stretla a porozumela mu. Film je skvelá príležitosť to napomôcť.
Zaujímavé je, že vy máte slovenčinu stále peknú, hoci ste už toľko rokov v USA…
Veď som Slovenka! V Amerike prevažne hovorím po slovensky. Zhováram sa po slovensky so synom, mám tam slovenských a českých kamarátov. Pochybujem, že by mohol človek rodnú reč zabudnúť, pokiaľ sa neodsťahuje do cudzieho štátu ako malé dieťa. Technicky sa mi to zdá až nemožné – a neúctivé – aby človek zabudol a komolil svoju materčinu.
Seriál Až po uši sa natáčal skoro sedemdesiat dní – boli ste v Prahe sama alebo s rodinou?
Väčšina mojich filmovacích dní bola v lete a to bolo úžasné. Produkcia mi vychádzala v ústrety. Točilo sa od augusta do novembra, takže gro môjho natáčania bolo v auguste. To som mala so sebou syna, bol s babičkou na Slovensku, ale navštevovali ma v Prahe, takže sme boli často spolu. Potom som prišla ešte raz, koncom októbra na dva týždne na dokrútky.
Vaša mama žije v Košiciach?
Rodičia tam stále žijú. Mám tam babku a celú rodinu, takže tam som aj so synom najviac.
Čo z košickej mentality vo vás zostalo aj v Amerike? Je niečo špecifické pre Košičanov?
Neviem, či pre Košičanov, možno to platí pre celý východoslovenský kraj. Ten má svojský vlastný temperament, šťavu. V iných krajoch na Slovensku – a aj v Česku – vnímajú, že máme v sebe niečo špecifické, čo má celý náš kraj. Zrejme istý naturel!
Má váš úspech v Európe vplyv aj na vaše pôsobenie v USA?
Nesúvisí to. Američania majú takú veľkú vlastnú produkciu, že rôzne lokálne tvorby a výroba ich nezaujímajú. Oni nemajú ako a prečo sledovať napríklad európsku produkciu, navyše je tam aj jazyková bariéra. Ja mám v USA viac aktivít, teraz sa venujem aj joge. Urobila som si inštruktorský kurz, vediem lekcie a tvoríme detskú verziu.
Kde ste viac doma?
Tým sa už nezaoberám. Beriem to prakticky. Asi to tak malo byť.
Na konzervatóriu v Košiciach vás učila aj herečka Táňa Radeva. Chceli by ste sa s ňou stretnúť pred kamerou?
Bola mojou ročníkovou vedúcou a dala mi veľmi veľa. Bola jednou z tých progresívne zmýšľajúcich učiteliek herectva, čo nás viedli. My sme boli jej prvý ročník, navzájom sme sa inšpirovali. Táňa Radeva je kvalitný človek a herec. Úprimne, ak to mám spätne hodnotiť, učiť štrnásť- až pätnásťročné deti herectvo a všetko, čo to „obnáša“, je nezmysel. Je to naivný vek, kedy má človek ešte málo životných skúseností, nemá z čoho čerpať. V každom prípade Táňa volila citlivý prístup. Už sme sa pri práci stretli – zažili sme spolu tvorbu filmu Pokušenie mladého Antona s režisérom Romanom Polákom ešte na škole.
Aký je rozdiel medzi nakrúcaním v Amerike a u nás?
Nemá zmysel porovnávať. To je ako porovnávať ovocie a zeleninu. Čo sa HBO týka, profesionalita a prístup sú na úžasne vysokej úrovni. Pri nakrúcaní panovala až rodinná atmosféra. V mojej dejovej línii sa vyskytovali najmä Aňa Geislerová a Jitka Čvančarová, mohla som ich viac spoznať.
Foto: TV JOJ
Naznačte, ako sa budú vzťahy vyvíjať…
Dajte sa prekvapiť. Je to drzý, jemne ironický príbeh plný humoru. Bude to veselý uzol vzťahov.
Zaujímavé sú pražské interiéry, kde sa príbehy odohrávajú…
Konkrétne môj byt vyrábali ako keby na mieru masérky Lindy – bol to prázdny priestor, ktorý postavili a zariadili priamo pre mňa. Niektoré byty boli zasa prenajaté.
V seriáli boxujete, jazdíte na motorke, masírujete… Museli ste sa tieto činnosti kvôli filmovaniu naučiť?
Pri tejto role som sa naozaj naučila veľa nových vecí. Absolvovala som masérsky kurz, naučila som sa jazdiť na motorke aj boxovať.
Využijete to aj vo vlastnom živote?
Na masérsky kurz by som si už ani nespomenula, to bolo veľmi narýchlo, na motorke by som asi dokázala jazdiť, ale mám pred týmto strojom rešpekt. V Amerike jazdím na skútri, ale v seriáli to bola silná motorka, chvíľami som podliehala miernej panike. Najmä keď som mala niekoho viezť. Kým je človek zodpovedný len sám za seba, ide to, ale ja som vozila ďalších hercov! To som mala troška strach.
Vypratali vtedy ulice?
Bolo to, samozrejme, uspôsobené tak, aby sme nepomreli hneď v prvý natáčací deň.
Poznávajú vás už diváci na ulici?
Som chameleón a viem sa urobiť neviditeľnou. To berte s dávkou humoru.
Jana Kolesárová
Narodila sa 15. februára 1976 v Košiciach, tam aj študovala na konzervatóriu muzikálový odbor (učila ju Táňa Radeva). Po absolvovaní konzervatória študovala na VŠMU. Po skončení školy odišla na dlhší pobyt do Ameriky, kde sa aj vydala, porodila syna a žije tam dodnes. V seriáli HBO Až po uši hrá úlohu lesby Lindy. Vysielať sa začína 2. novembra. Z filmov a seriálov: Panelák, Keby bolo keby, Horúca krv, Doktor Ludsky, Sanitka 2, Cudzinec a krásna pani. Hrala aj v americkom filme Tajomný let s Jodie Foster.
