Narodila sa 25. októbra 1931 v Paríži. Mala len štyri, keď zomrel jej otec. Divadlo ju lákalo už v detstve, ale najskôr sa stala zdravotnou sestrou ako jej matka. Popri zamestnaní navštevovala herecké kurzy, v roku 1949 začala študovať herectvo na konzervatóriu v Paríži. Popri štúdiu hrala v malých parížskych divadlách a kabaretoch. V roku 1954 získala angažmán v Comédie Francaise, o dva roky neskôr Cenu Suzanne Blanchetttovej ako herecká nádej. Pre film ju objavil André Hunebelle, ktorý sfilmoval divadelnú drámu Treize a table (Trinásť pri stole). Spočiatku hrávala ženy pochybnej povesti a stratené existencie, priveľmi však nezaujala.
Zlom v jej kariére nastal vo chvíli, keď ju taliansky režisér Luchino Visconti obsadil do svojho filmu Rocco a jeho bratia. Zveril jej úlohu nešťastnej prostitútky, márne sa pokúšajúcej dostať z periférie.
„Pracovať s Viscontim bolo pre mňa veľké šťastie. Poznala som ho až pri práci na tomto filme. Potom som s ním pracovala aj v divadle. Režíroval hru, v ktorej som hrala so Jeanom Maraisom. Bolo to dvojnásobné šťastie pracovať s týmito ľuďmi. Visconti mi dal najviac. Keď sme a lúčili, boli sme veľmi smutní. Aj keď sme sa neskôr ešte veľakrát stretli, šťastie, ktoré sme prežili pri nakrúcaní filmu Rocco a jeho bratia, sa už nikdy neopakovalo,“ povedala Annie Girardotová v dlhých rozhovoroch Petrovi Hledíkovi. Riaditeľovi Art Filmu Trenčianske Teplice, ktorý jej v roku 1998 odovzdal Cenu Hercova misia.
Pri nakrúcaní talianskej drámy Rocco a jeho bratia sa zoznámila aj s vtedajšou filmovou hviezdou Renatom Salvatorim. A vzali sa. Po mnohých rokoch sa rozišli, nikdy sa však nerozviedli.
Keď prišla drobná útla žena, tuhá fajčiarka, do Trenčianskych Teplíc, mala za sebou úspešný návrat na filmové plátno. Postava v Lelouchových Bedároch jej vyniesla cenu francúzskej filmovej akadémie César. Za stvárnenie svojich hrdiniek získala dvanásť ďalších cien.
Nech sa začala akákoľvek téma, vždy ju stočila na prácu. „Asi som mala šťastie, že som mohla hrať rôzne postavy. Myslím, že na živote je krásna práve zmena. Mrzí ma však, že ma minula nová vlna, že sa tam nenašla postava pre mňa. Myslím si, že som dosť dobrá herečka, aby som zahrala akúkoľvek hrdinku,“ povedala Annie Girardotová Petrovi Hledíkovi.
Zo spoločných rozhovorov vybral pre Pravdu ešte jeden citát. „Priveľa rozmýšľať a hovoriť o tom, čo bolo, je zbytočné. Rovnako ako o tom, čo bude. Dôležité je hlavne to, čo je teraz. Treba vychutnávať všetko, prácu i krásu. A zvlášť chvíle, keď sa človek cíti dobre. Vtedy treba žiť naplno,“ povedala Annie Girardotová. Možno jej slová brať ako odkaz.
Výber z filmografie Annie Girardotovej
Krajina, odkiaľ prichádzam (1957)
Maigret kladie pascu (1958)
Rocco a jeho bratia (1960)
Tri izby na Manhattane (1965)
Žiť a užiť si (1967)
Čoskoro bude koniec sveta (1968)
Niet dymu bez ohňa (1971)
Stará panna (1972)
Prežiť si svoje peklo (1977)
Nežné kura (1978)
Ani z voza, ani na voz (1978)
Najcennejšie, čo mám (1975)
Čierny talár pre vraha (1980)
Ukradli torzo Jupitera (1980)
Bedári 20. storočia (1995)
Pianistka (2001)
