Dohnal: Ihrisko musí byť kvalitné, ale dôležité je, kto po ňom behá

Havettova Slávnosť v botanickej záhrade, Jakubiskove Kristove roky, Balaďova Archa bláznov, Herzove Petrolejové lampy... Aj na týchto filmoch je podpísaný český scenárista a dramaturg Lubor Dohnal. Podieľal sa tiež na vzniku nemeckých snímok a sám režíroval viacero dokumentov, naposledy Sklenené obrazy. V uplynulých dňoch sa zúčastnil na bratislavskom festivale študentských filmov Early Melons, kde viedol dramaturgický workshop.

22.03.2011 07:00
Český scenárista a dramaturg Lubor Dohnal (72)... Foto:
Český scenárista a dramaturg Lubor Dohnal (72) tvrdí, že v Nemecku, kam odišiel koncom 70. rokov, nefungovala taká úzka spolupráca, akú zažíval so slovenským režisérom Elom Havettom.
debata

Vaším stredoškolským spolužiakom a kamarátom bol Ivan Jandl, ktorý už mal skúsenosti s filmovým herectvom. Za účinkovanie v snímke The Search, ktorú v roku 1948 nakrútil Fred Zinnemann, získal dokonca špeciálneho Oscara aj Zlatý glóbus za detský herecký výkon. Priviedli vás k filmu aj Jandlove skúsenosti?
Ivan bol nesporný herecký talent, ale prekonal detskú obrnu a mal zdeformovanú nohu, čo ho pre hereckú kariéru hendikepovalo. Na gymnáziu sme hrávali divadlo. V repertoári sme mali napríklad Noc na Karlštejně alebo Fausta, ktorého sme s Ivanom adaptovali pre komorné predstavenie. Písali sme spolu aj detektívku na pokračovanie a hrali také hry, že sme sa premenovali na nacistických pohlavárov a podľa historických prameňov rekonštruovali koniec vojny. Chodievali sme tiež do kina a pri niektorých filmoch sme si písali spätné scenáre. Na moje rozhodovanie o štúdiu FAMU však mali väčší vplyv neskoršie kamarátstva.

Na FAMU ste začali úzko spolupracovať s režisérom Elom Havettom, neskôr ste sa podieľali na prvom celovečernom filme Juraja Jakubiska Kristove roky. Čo vás priviedlo k tejto slovenskej skupine tvorcov?
Havetta. S Eliášom som sa stretol na internáte a bol som poruke, keď potreboval, aby mu niekto niečo napísal. Spolupráca nám vyhovovala a stali sme sa takými priateľmi, že sme všade chodili spolu ako Janko a Marienka. Napokon ma požičal aj Jakubiskovi, ale môj vzťah s Havettom bol intenzívnejší.

Ste aj spoluautor scenára k Havettovmu celovečernému debutu Slávnosť v botanickej záhrade. Ten film odráža režisérov vzťah k prostrediu slovenského vidieka, z ktorého vychádzal. Pre vás to však muselo byť neznáme prostredie…
Ja som sa síce narodil v Prahe, ale bol som židovské dieťa a počas vojny som žil u rodičov našej bývalej slúžky na juhomoravskom veľkostatku. Starali sa o mňa láskaví ľudia a bol som v partii detí, ktoré behali bosé po chotári. Cítil som sa tam dobre, takže vo mne zostala aj autentická spomienka na vidiecke detstvo. A pri spolupráci ma vždy zaujímal režisér ako človek. Snažil som sa ho spoznať, využiť to, čo je v ňom silné a autentické a spracovať to tak, aby to vo filme vyznelo.

Slávnosť v botanickej záhrade je plná nápadov, pôsobí veľmi spontánne, energicky, hravo… Ako vznikala?
V Slávnosti ide predovšetkým o základné existenčné pocity. O márnu túžbu po slobode, o únik z toho, čo človeka zväzuje. A zväzuje ho aj tá dedina. Slávnosť je bez konvenčného deja, ale plná dejov. V čase vzniku ju ľudia nedocenili, pretože mala celkom inú dramaturgickú montáž a štruktúru. Až po dvadsiatich rokoch začala žiť novým životom. S Elom sme nad tvarom filmu veľmi dlho a vážne premýšľali.

Koncom 70. rokov ste odišli do Nemecka. Čo pre vás znamenalo odlúčenie od filmov, ktoré ste robili v Československu?
To už som nemohol tvoriť. Pracoval som v kotolni a keď som niečo písal, tak všelijako pokútne. K filmovým projektom som sa veľmi nedostal, ale robil som napríklad polyekrany, čo som sa naučil u Emila Radoka. Bola to relatívne slobodná práca, nikto sa do toho ideologicky nemontoval. No a po príchode do Nemecka som mal to šťastie, že mi po dvoch mesiacoch dali šancu napísať scenár.

Ako sa tie podmienky na tvorbu líšili?
Na Západe nefungovala taká úzka spolupráca, akú som mal s Havettom alebo s Jakubiskom na Kristových rokoch. Tam je scenárista osamelejší a keď odovzdá svoju prácu, jeho účasť na filme sa vlastne končí. Pri Havettovi som bol s projektom od začiatku do konca, akurát sa počas výroby presúvala váha kontroly. Tento slovensko-český model mi bol bližší, pretože ja necítim scenár len ako literárne dielo. Niektoré nemecké filmy, na ktorých som spolupracoval, mám však rád. A zvyčajne sa na nich podieľali aj československí kolegovia. Ako napríklad kameraman Igor Luther alebo niektorí herci.

Keď ste sa vrátili do porevolučného Československa, snažili ste sa nadviazať spoluprácu s režisérmi, s ktorými ste predtým tvorili? S Jakubiskom, Balaďom, Herzom?
Už sa mi nechcelo naskakovať späť do tej fabriky a ani sa to veľmi nedalo. Môj priateľ Ivan Balaďa nemal toľko síl adaptovať sa v nových pomeroch. Ja som si v Nemecku zvykol na podmienky, v ktorých zhltne dve tretiny energie zháňanie peňazí a príprava projektu a jedna tretina zostáva na film samotný. Pre Ivana to však nebolo. A Jakubisko s Herzom mali svoj vlastný svet. Takže ja som so svojím malým štábom zostal pri tvorbe dokumentov a neskôr som začal učiť na FAMU.

Ako spätne vnímate porevolučné zmeny podmienok na filmovú tvorbu?
Po revolúcii bola veľkým omylom unáhlená likvidácia štúdiovej výroby na Barrandove a Kolibe. S tým súvisí aj to, že neboli peniaze na vývoj projektov a profesia filmového dramaturga zanikala. Producent si myslel, že si látku zdramaturguje sám, ale častejšie to nevedel, ako vedel. Teraz sa to už mení. Niektoré české produkcie pochopili význam dramaturgie. A aj študenti na FAMU venujú tejto zložke dosť úsilia.

Ako hodnotíte súčasný stav českej kinematografie?
Pokiaľ ide o financovanie kinematografie, tak došlo k zlepšeniu. Podmienky síce nikdy nie sú ideálne, ale vždy sa niečo podarí urobiť, keď je čo. Keď sú dobré projekty a tvrdohlaví ľudia, ktorí za nimi stoja. Ihrisko musí mať kvalitný povrch, ale v konečnom dôsledku je dôležité to, kto po ňom behá. Nejaký čas tu chýbal výrazný talent. Teraz sú tu tvorcovia ako Marek Najbrt alebo Radim Špaček, ktorí robia pozoruhodné filmy. A sú tu aj stabilní a remeselne zdatní režiséri. Ako Jan Hřebejk, ktorý je režisérom európskeho formátu. Akurát sa mu ešte nepodarilo urobiť film, ktorým by získal medzinárodný rozmer.

debata chyba