Tristoročná tradícia
Japonská moderná kultúra nie je ukrátená o nič, čo ponúka kultúra na Západe. Počítačové hry, spoločenská zábava v baroch a na diskotékach či kultové animované filmy a komiksy sú v ázijskej ostrovnej veľmoci rovnako populárne ako napríklad v Severnej Amerike. No teória, že tieto novinky Japonci zo Západu prevzali, nie je celkom pravdivá. V skutočnosti je to skôr naopak – Japonsko je v mnohom zdrojom inšpirácie pre Západ a nie je nijakým tajomstvom, že si do ulíc Tokia chodia po námety módni návrhári, filmári aj hudobníci z celého sveta.
Aj keď vo svojej dnešnej podobe je japonský komiksový štýl manga stelesnením krikľavosti prelomu 20. a 21. storočia, toto umenie sa zrodilo už koncom 17. storočia. Svoju modernú pestrofarebnú podobu však predsa len získalo pod vplyvom Západu, a to počas okupácie po druhej svetovej vojne. Americkí vojaci, často ešte viac chlapci ako muži, si so sebou na dlhú plavbu pribalili typické americké komiksy plné superhrdinov a nebezpečných zločincov. Farebné časopisy na Japoncov zapôsobili lepšie ako americký bourbon a ihneď ich začali spájať s vlastnými tradíciami.
Najstaršou manga sériou, ktorá dodnes pravidelne vychádza, je Golgo 13. Prvé číslo vyšlo v januári 1969 a všetkých jej 158 epizód sleduje osudy nájomného vraha Dukea Toga.
Oscarové anime
Od kreslenej mangy už nie je ďaleko k anime, čiže animovaným filmom, ktorým je často predlohou práve niektorý z komiksov alebo naopak. Jedným z najzvučnejších mien japonského animovaného filmu je nepochybne režisér Hajao Mijazaki. Lokálnu tradíciu sa dnes 70-ročnému Tokijčanovi podarilo pretransformovať na celosvetovú senzáciu a napríklad jeho snímka Howlov pohyblivý zámok, ktorá sa premietala aj na festivale Anime Show, mala v roku 2004 svetovú premiéru na filmovom festivale v Benátkach a získala aj nomináciu na Oscara. Zlatú sošku však v tom čase Mijazaki už mal, a to za snímku Cesta do fantázie (2001).
V USA si Mijazakiho filmy obľúbili dva najväčšie pojmy vo svete animácie – štúdiá Pixar a Disney, a tak nijaký z jeho nových počinov nezostáva nepovšimnutý. Skutočný prínos režiséra, scenáristu a animátora Mijazakiho je však vo filozofii, ktorú do svojich snímok zapája. Mijazaki je otvorený odporca globalizácie, kapitalizmu, vojny a násilia. Jeho animácie často prezrádzajú autorovu podporu feminizmu a ekologického zmýšľania. Svojím rozprávkovým príbehom teda dáva aj kus skutočného posolstva – vyzdvihuje idey pacifizmu, tolerancie, ale aj jadrovej bezpečnosti, ktorá je práve teraz v Japonsku taká aktuálna.
V Bratislave padali rekordy
Súčasťou bratislavskej Anime Show sú aj odborné prednášky, ktoré napriek pomerne nízkemu priemernému veku návštevníkov boli rovnako plné, ako sekcie stolných či elektronických hier. Tu sa mohli nadšenci napríklad dozvedieť, akej sláve a uznaniu sa v Japonsku tešia mangaka, teda ilustrátori komiksov a ako celý proces od počiatočného nápadu až po výsledok na pultoch obchodov vyzerá.
Minulý ročník Anime Show navštívilo bezmála 6-tisíc návštevníkov. Tohtoročné čísla zatiaľ známe nie sú, už teraz je však podľa slov organizátora podujatia Róberta Žittňana jasné, že v návštevnosti festival prekonal všetky doterajšie ročníky. Napriek obrovským kultúrnym rozdielom totiž kreslené postavičky očividne majú čo povedať každému. I keď originálna manga pochádza z Japonska, svoju tradíciu má aj v okolitých ázijských krajinách ako Taiwan, Južná Kórea či Čína.
Japonský štýl sa však napodobňuje takmer všade. Nepatrí pritom len deťom, z množstva žánrov a štýlov si vyberie aj dospelý a ničím ojedinelým nie je ani kreslená erotika.
Na Slovensku sa tento rok majú fanúšikovia mangy ešte stále na čo tešiť. Po prvý raz usporiada občianske združenie Anime Crew, ktoré stojí aj za akciami Anime Show, Game Expo a Comics Saloon letný festival Manga Fest. Naplánovaný je na 2. júla, dejiskom sa stane bratislavský Dom kultúry Lúky.
