O smrti vraj príliš nerozmýšľala. „Keď som bola v Anglicku, mala som zápal pľúc a vyhlásili ma za mŕtvu. Poslali mi vtedy lieky z Ruska. Dávali mi injekcie pre psov. Štyrikrát ma vyhlásili za mŕtvu, takže mohli na mne skúšať čokoľvek, len aby zistili, či začnem opäť dýchať,“ povedala Kingovi s tým, že verí v posmrtný život. „Neverím tomu, že naše duše zomrú. Myslím si, že naše duše sú niekde tam vonku a miešajú sa s dušami iných ľudí. Nemyslím si, že v tom existuje niečo také, ako je vo filme nápis The End. Myslím si, že niečo pokračuje.“
Prvá obeť paparazzov
„Bola jednou z prvých, ktorá vo vzťahu k sláve spravila svoj osobný život rovnako dôležitým ako svoj profesionálny život. Dnes ľudia spravia čokoľvek, aby sa čo najviac objavovali v médiách. Ale o nej sa masívne písalo preto, že žila život, ktorý fascinoval milióny ľudí,“ povedal BBC hollywoodsky historik William Mann, ktorý o Taylorovej napísal aj knihu. Ako tvrdí, bol za tým aj postupný pád zlatého veku Hollywoodu a systému, v ktorom štúdiá mali pod kontrolou honoráre hviezd a dokázali ututlať osobné škandály hercov, aby tak neutrpela ich povesť.
S tým súhlasí aj sociologička Karen Sternheimerová, ktorá sa špecializuje na celebritnú kultúru. Podľa nej dovtedy štúdiá vlastnili hviezdy a mali s tlačou nepísané dohody o neútočení. Práve postupné oslabovanie vplyvu filmových štúdií v kombinácii s Taylorovej pestrým osobným životom pomohli vytvoriť menej pätolízačský spôsob písania o celebritách, čo bol posun smerom k dnešnému bulváru. Taylorová podľa nej patrila k prvým obetiam paparazzov. „Ak si pozriete niektoré magazíny zo začiatku šesťdesiatych rokov, z ich správ by ste vďaka negativite a tomu, ako nemilosrdne prenasledovali ju a jej vzťahy, mohli mať mylný pocit, že bola Britney Spearsovou svojej doby,“ dodala Sternheimerová. Nevôľu vtedy vyvolávalo, že Taylorová a Richard Burton, filmoví partneri z Kleopatry, boli v čase, keď ich romanca vznikla, obaja v inom manželstve.
Roztomilé zvieratká
Ku kumštu mala Taylorová blízko od malička. Jej otec obchodoval s umením a matka bola herečka. Po svadbe sa však svojej kariéry vzdala. O to viac sa sústredila na dcérinu. Malá Elizabeth vraj už od troch rokov navštevovala hodiny baletu a prvý film There's One Born Every Minute (1942) nakrútila, keď mala 9 rokov. „Pracovať od 9 rokov nie je detstvo,“ tvrdila neskôr. Na začiatku hrala milé dievčatká, najlepšie spojené s nejakým rovnako milým zvieratkom. Či to bola kólia Lassie alebo kôň Pie, ktorého zachráni spod noža konského mäsiara a verí, že s ním vyhrá veľké dostihy. Podiel na Taylorovej úspechu mal aj jej vplyvný agent a brat slávneho producenta Davida Myron Selznick, ktorý však v roku 1944 nečakane zomrel.
Už koncom štyridsiatych rokov magazín Time citoval vyjadrenia kameramanov, ktorí tvrdili, že pre kameru pri nej neexistuje zlý uhol a ospevovali jej krásu. A Time predpovedal, že v budúcnosti z nej bude hviezda prvej veľkosti. A nielen preto, že „Hollywood dávno dokázal svoju teóriu, že trošku hrať možno naučiť aj blchu“, Taylorová mala totiž talent, hoci zo začiatku o nej tvrdili, že je nepoužiteľná, pretože nevie spievať a navyše má ustavične v pätách svoju neznesiteľnú matku. Postupne s vekom začali prichádzať aj dospelejšie úlohy. Napríklad postava Kay v úspešnej komédii Nevestin otec (1951), kde si zahrala dcéru Spencera Tracyho, ktorý patril k jej hereckým mentorom.
Samotná herečka tvrdila, že úlohu, ktorá naozaj vyžadovala herectvo, dostala až keď mala 18 rokov v adaptácii Dreiserovej Americkej tragédie Miesto na výslní (1951) po boku Montgomeryho Clifta. Film získal šesť Oscarov. Taylorová sa oscarovej nominácie dočkala až v roku 1958 za hlavnú úlohu v dráme Raintree Country, kde si takisto zahrala po boku Montgomeryho Clifta. Rok po roku nasledovali ďalšie tri oscarové nominácie za Mačku na rozpálenej plechovej streche, Suddenly, Last Summer a konečne Butterfield 8, za ktorý Oscara aj získala, hoci pôvodne ho nechcela vôbec nakrúcať. Keď sa jej Larry King pýtal, či ten film stále nemá rada, odpovedala mu: "Mám rada toho Oscara. Zo sošky sa tešila ešte dvakrát – najskôr v roku 1967 vďaka Kto sa bojí Virginie Woolfovej a v roku 1993, keď získala spoločne s Audrey Hepburnovou Oscara za humanitárnu činnosť.
Taylorová, ktorá bola napriek veku jednou z prvých celebrít využívajúcich mikroblogovaciu sieť Twitter, totiž patrila aj k priekopníkom boja proti AIDS. Za to si občas vyslúžila aj prezývku Jana z Arku AIDS-u. „Nemohla som už len tak nečinne sedieť, keď som videla niekoľko ľudí, ktorých som poznala a milovala, umrieť bolestnou, pomalou a osamelou smrťou,“ zdôvodnila pre magazín Ability. Touto chorobou trpela aj jej bývalá nevesta a zomrel na ňu herecký partner Taylorovej a Jamesa Deana z filmu Obor (1956) Rock Hudson.
Nasledujte svoju vášeň
Okrem vášne pre charitu mala Taylorová, ktorá v roku 2000 získala od britskej kráľovnej titul Dáma, aj vášeň pre zbieranie diamantov a šperkov. „Nemala som v pláne nazbierať veľa šperkov alebo veľa manželov. Život sa mi, tak ako komukoľvek inému, jednoducho stal. V živote som mala mimoriadne šťastie v tom, že som spoznala veľkú lásku a samozrejme, som dočasným správcom niekoľkých úžasných a krásnych vecí. Nikdy som sa však necítila viac živá ako vtedy, keď som sledovala radosť svojich detí alebo keď som sledovala vystúpenie veľkého umelca. A nikdy som sa necítila bohatšia, ako keď som získala veľkú sumu na boj proti AIDS,“ povedala Taylorová vo svojom poslednom rozhovore, ktorý vo februári poskytla magazínu Harper's Bazaar. „Nasledujte svoju vášeň, nasledujte svoje srdce a veci, ktoré potrebujete, prídu,“ dodala herečka, ktorá sa vraj narodila s dvoma radmi mihalníc a mužom plietla hlavy svojimi zvláštne sfarbenými modro-fialovými očami.
Taylorová už od detstva trpela rôznymi chorobami. Mala napríklad skoliózu, ktorá ju neskôr posadila na invalidný vozík. Z mozgu jej odstránili nezhubný nádor, mala aj rakovinu kože a problémy so srdcom, na ktoré aj zomrela. V minulosti mala tiež problémy so závislosťou od liekov, alkoholu a prejedania sa. V posledných rokoch už nedostávala filmové ponuky, pretože kvôli jej zdraviu ju žiadna filmová spoločnosť nechcela poistiť. Taylorová si však našla nový zdroj príjmov. Patrila medzi prvé osobnosti, ktoré na trh uviedli vlastný parfum. Jej voňavka White Diamonds je podľa Daily Mail aj po dvadsiatich rokoch od uvedenia na trh najpredávanejšou celebritnou vôňou.
Meškala na vlastný pohreb
Taylorovú pochovali na cintoríne Forest Lawn Memorial Park v Glendale, teda na rovnakom mieste ako jej dobrého priateľa Michaela Jacksona, s ktorým ju spájalo ťažké detstvo. Počas rozlúčky zneli básne Geralda Manleyho Hopkinsa a Taylorovej vnuk Rhys zahral starej mame na trúbku skladbu Eternal Grace. Pohreb sa na žiadosť herečky začal s pätnásťminútovým meškaním. "Pani Taylorová nechala inštrukcie, že (pohreb) má začať najmenej s 15-minútovým meškaním oproti oficiálne oznámenému času s vyhlásením: Ešte aj na vlastný pohreb chcela meškať, potvrdili herečkini zástupcovia jej neobyčajný zmysel pre humor.
