Zatiaľ čo Taylorová sa vďaka Kleopatre stala prvou herečkou s honorárom milión dolárov, Krbová sa musela uspokojiť s podstatne menšou sumou. „Myslím si, že ten honorár sa nepohyboval ani v percentách a možno ani nie v promile z toho milióna,“ povedala herečka, ktorá Kleopatru po prvý raz videla až po novembrovom prevrate.
Ako ste sa dostali k dabovaniu Kleopatry a Mačky?
Teraz si presne nepamätám, ktorý z tých filmov som dabovala ako prvý, ale myslím si, že na základe nadabovania toho prvého som začala Elizabeth dabovať ako takpovediac jej „výhradné hlasové zastúpenie“. Vždy som si robila žarty, že som tú príležitosť dostala preto, že sme rovnako nízke. Hoci to tak na plátne nemusí vyzerať, obe sme vysoké len 158 centimetrov.
Dabovali ste už množstvo herečiek, patrila Taylorová k vašim favoritkám?
Ako herečku som mala možnosť dabovať ju aj v mnohých, menej známych filmoch, v detektívkach a bola to moja obľúbenkyňa. Bola to emotívna, vášnivá herečka a mala nádherné modré oči. Dabovala som ju aj v čase, keď mala problémy s drogami a alkoholom. Na tvári jej to občas bolo vidno, ale tie oči sa nemenili. Boli uhrančivé a dokážem si predstaviť, že mnohým mužom pomotali hlavu.
Máte pri dabingu čas sledovať herecké nuansy a čo to od zahraničných kolegýň odpozerať, alebo na to nie je čas a sústredíte sa na text?
Dnes sa robí dabing čím ďalej tým rýchlejšie, ale práve Mačku a Kleopatru sme dabovali vo verejnoprávnej televízii, kde je, alebo bývalo, na to predsa len viac času. Tie slučky sme videli opakovane, a to vám nedá. Ako herečke pozeráte tej druhej do kuchyne. Elizabeth Taylorová mala jeden, pre nás dabingových hercov hrozný „zlozvyk“. Predtým, ako začala hovoriť, vždy mierne pootvorila pusu. To je pre dabingovú herečku samozrejme veľmi nepríjemné, pretože keď je to naprázdno, tak to vyzerá, že ste zmeškali nástup, a keď si tam pridýchnete, aby to pôsobilo prirodzene, môže sa vám stať, že to bude vyzerať veľmi udýchane. Na väčšine týchto veľkých úloh som spolupracovala s pani režisérkou Olgou Walló a s jej pomocou sme to kamuflovali, ako sa dalo. Vždy sme sa však museli smiať a vraveli sme: A zase otvorila tú pusu! Myslím si, že mala taký zvyk, aby bola úplne uvoľnená. Taylorová bola vo svojom remesle veľmi obratná, takže si myslím, že to nebol „zlozvyk“, ale robila to úmyselne.
Dajú sa herci rozdeliť na tých, ktorí sa dabujú horšie, a tých, ktorí lepšie?
Rozhodne áno. Sú herečky, ktoré rozprávajú v jednom rytme a tam sa trafíte hneď. Nečaká vás žiadne prekvapenie, väčšinou dopredu spoznáte, že príde pauza. Nezrýchľujú, nespomaľujú, majú tie repliky pekne naučené a tak ich tam pekne recitujú. Teraz hovorím napríklad o televíznych seriáloch alebo nie až takých kvalitných filmoch. Ale v okamihu, keď sa vám dostane „do spárov“ dobrá herečka, musíte zbystriť všetku svoju pozornosť, pretože potom sa to odohráva úplne inak. Na tej herečke vidíte ten proces, že jej replika vzniká v hlave, že o nej premýšľa, že je v tej situácii. V tom momente začne používať rôzne výrazové prostriedky či je to sila hlasu alebo rytmus reči. Dabovať Elizabeth Taylorovú ma veľmi bavilo. Keď dabujete takéto dobré herečky, je to veľmi príjemný tréning. Majú jednu vlastnosť – rýchlo strihajú vo výraze, rýchlo štartujú, menia výraz počas jednej vety trebárs aj trikrát, a to je pre vás veľmi dobrý aj herecký tréning. Takže za takéto úlohy som vždy veľmi vďačná.
