Diana je hlas v telefóne. Ak ju niekto počuje v slúchadle, môže ju považovať za otravnú. Ponúka totiž nejaké CD kompilácie so slovenskou muzikou. Zdá sa, že ani jej táto práca neprináša radosť. Do telefónu mechanicky opakuje formulky, akoby hádzala hrach na stenu. Na Šulíkovom dokumente je však fajn, že obraz o Diane rozširuje, až sa pred divákom vynára sympatická osôbka. Zachytáva jej bezprostrednosť a bezprostredný je aj film samotný. So zábavnými pasážami, ako je napríklad klavírna improvizácia Mariána Čurka, ktorý chce podporiť dojímavosť relácie Pošta pre teba. No a potom sú tu momenty Dianinej radosti, keď ju ocenia na speváckej súťaži, alebo až dievčensky milá ostýchavosť prepojená s nadšením anonymného fanúšika pri stretnutí s Maťom Ďurindom. Tej dáme z telefónu, ktorá pôsobila znudene, sa odrazu rozžiaria oči. A prítomnosť kamery jej prejavu neubližuje.
Takže tu nie sú starostlivo pripravené rozhovory o jej vzťahu k hudbe, len priame slová od boku, okamihy, ktoré odrážajú jej energiu aj bez slov, a zopár strohých poznámok o fungovaní slovenského hudobného šoubiznisu. Dokument Mareka Šulíka je jednoducho súbor epizód, ktoré Diana zažila na svojej ceste k pódiám. Malý film o žene, ktorá rada spieva a skúša sa presadiť. Nič viac, nič menej. V čase prebiehajúcej SuperStar, ktorá je okázalo štylizovaná a tlačí na emócie, je však bezprostrednosť Šulíkovej snímky o nehviezde z mäsa a kostí o to príjemnejšia.
Film Diana je súčasťou neveľkého súboru televíznych dokumentov Mladí o mladých. Prvý titul Hľadači mal premiéru už začiatkom februára a tretí s názvom Sila tanca uvedie Dvojka počas júna. Jeho autorkou je Jana Pirohová a pre svoju snímku si zvolila tri tanečné druhy. „Ide o prapôvodné liečivé tance, ktoré vedie lektorka Diana Grellová, potom je to orientálny tanec, ktorý učí Xénia Chalásová, a napokon argentínske tango pod vedením dvoch manželov, ktorí absolvovali univerzitu tanga v Buenos Aires. Tieto tri tance majú spoločné to, že upriamujú ľudí k ich duši, k spontánnosti cítenia, uvoľnenosti,“ vysvetlila Pirohová. „Môj film je v prvom rade o tom, ako sa protagonisti k tancu dostali, čo pre nich znamená a čo ľuďom prináša. Na tanec sa teda nepozerám len z toho telesného hľadiska, ale hovorím aj o jeho duchovnom rozmere,“ dodala režisérka.
