Hronec: Európa nesníva svoj sen. Mal by ho stvoriť film

Vidieť dnes v kine európsky film znamená ísť do malého klubu alebo raz za čas na festival. (Hoci aj na budúci týždeň - na 13. Medzinárodný festival frankofónneho filmu v Bratislave.) Nič sa nemení na tom, že distribúcia filmov starého kontinentu ťahá za krátky koniec. A nielen na Slovensku, kde sme sa podriadili pravidlám multiplexov, ale v celej EÚ. Riešenia problému vidí distribútor Ivan Hronec práve v porovnaní s francúzskym modelom kinematografie. Ako skúsený nákupca európskych filmov spolupracuje so starou značkou Unifrance a tvrdí, že „dobrá byrokracia môže ušetriť, lebo stráži to, čo sa bez kontroly rozkradne“.

07.04.2011 10:00
Ivan Hronec Foto:
Ivan Hronec
debata

Čo znamená značka Unifrance?
Stará dobrá štátna organizácia so sloganom „Francúzsky film promovať celosvetovo!”. Vznikla roku 1949 a opiera sa o zákon ešte z roku 1901. Spolu s Národným centrom kinematografie (CNC), ktoré reguluje, uchováva a chráni všetko, čo sa týka domáceho filmu. Pre naše stredoeurópske anarchistické uši to znie ako hrozná byrokracia.

A nie je?
My vnímame štátnu politiku ako miesto skupinového teroru víťazov voči porazeným. Na filmovej úrovni vidíme fond ovládaný jednou skupinou na úkor druhej. Ale dobre postavená byrokracia obmedzuje individuálnu moc. Unifrance má 800 členov – filmových producentov, hercov, agentov, scenáristov, distribútorov. Ako „normálni“ filmári, aj oni žiarlia na svoje úspechy, pretekajú sa, kto to má krajšie obrázky alebo rolu, sem-tam sa ohovárajú, ale v jednom sú so štátom zajedno. Filmy treba nielen nakrúcať, ale ich aj vidieť všade na svete.

Prečo je v tom taký veľký rozdiel oproti nám?
Vo Francúzsku, ale aj Nemecku a škandinávskych krajinách raz niekto, kto mal politickú moc, buchol do stola a v parlamente pretlačil to, čo Hollywood a Washington vedia od počiatku – teda že film nie je iba film, ale aj ideológia, imidž, obchod, ekonomika a medzinárodný vplyv krajiny, v ktorej film vzniká. A oveľa účinnejšie než iné umenia. Politika krajín novej Európy na takéto uvažovanie nedorástla.

Bývalý režim poznal ideologickú silu filmu. Nie je to naša reakcia na minulosť?
Čas pokročil, ale naši politici sú stále iba požiarnici. Hasia krízy. Na dlhodobé koncepty nemajú motiváciu. V nestabilizovanej ekonomike sa nielen kultúrna politika zužuje na vazalské prepožičanie moci politickým a obchodným priateľom. Dobrá byrokracia môže ušetriť, lebo stráži to, čo sa bez kontroly rozkradne alebo investuje do „projektov – ohňostrojov“, ktoré zasvietia, ale spoločnú vec ďalej neposúvajú.

Ako funguje francúzska distribúcia?
Francúzi dostanú do kín väčšinu domácich filmov.

Nejde tu o iba „tradičný francúzsky kultúrny nacionalizmus“?
Nuda je internacionálna. Žiadny národný motív ju nevygumuje. Francúzsky film musí byť dobrý, aby bol úspešný, rovnako ako americký. Úspechu pomáha rozvinutá distribúcia. Ak sa pozrieme na slovenskú, českú, maďarskú, poľskú filmovú logiku – film sa nakrúti, postrihá, veľkolepo odpremiéruje, a potom – ups! – vo väčšine prípadov ho vidí pár tisíc divákov. A napokon ani vo Francúzsku nevznikne veľký záujem o filmy z nášho regiónu.

Neplatí to azda pre všetky krajiny EÚ?
Iste, všade sa v kinách hrá „veľký Hollywood“, potom úspešná lokálna produkcia, a pár filmov z iných krajín. Je to európska téma. Európan nemá záujem vidieť filmy svojich susedov. Zdravý filmový ekosystém, do ktorého patrí rovnako producent ako distribútor, kinár, televízie, školy, festivaly – tu nedýcha.

Akú úlohu v tom zohráva televízia?
Kľúčovú – je to filmový paradox malých krajín. Nie kiná ani distribútori, ale všetky televízie sú podstatné. Na rozdiel od Hollywoodu, ktorého úspech podmienil tristomiliónový domáci kino- a videotrh spolu s marketingovým „star systemom“.

Obchod v prvom rade?
Rozhodnutie, že najprv obchod, až potom umenie, zabezpečilo americkým filmom, že sa ich témy, príbehy, hrdinov, dizajn, ideológiu, charaktery a hlavne americké „sny“ dajú vyviezť do celého sveta a nemusia sa spájať s televíziami.

Ako je to u nás?
V Európe nie sú európske herecké hviezdy, lebo distribučné teritórium je nevyužité. Preto sa nedajú ani nájsť rozpočty a na scenáre, založené na vizuálnej príťažlivosti, preto nemáme dobrý zahraničný predaj. Čo však nechýba, je obrovská alergia na spojenie – film a obchod. Výsledkom je mlčanie o remeselnej kvalite európskych filmov.

Sú zlé?
V Európe vraj nie sú zlé filmy, iba dobré a umelecké. Európsky film má objektívne veľa hendikepov. A preto treba hľadať riešenia a priateľov. Jedným je štát, či už malý národný, alebo veľký európsky. Ďalším priateľom filmu sú práve televízie. Vo Francúzsku filmy produkujú a koprodukujú všetci – od televízie TF1 cez M6 až po ARTE. V Česku a na Slovensku to bola tradične iba verejnoprávna televízia a sporadicky obchodne úspešná komerčná TV.

V čom vidíte riešenia?
Určime si, ktoré národné systémy fungujú a prečo. Určime si, aký záujem má EÚ na tom, aby sa európsky film produkoval, distribuoval, promoval a vysielal v TV. Týmto sa nezaoberajú národné podporné programy, nech sú akokoľvek dobré, toto sa musí dohodnúť na úrovni únie. Dnes sa na to musíme pozrieť ako na politický, ekonomický a integračný problém. Brusel sa musí preorientovať na podporu životaschopnosti celého filmového prostredia, nie iba častí.

Načo je Európe európsky film?
Wim Wenders pred pár rokmi povedal, že nám chýba európsky sen. Poznáme americký sen a každý americký film ho promuje. Európsky sen nie je, a preto nemáme spoločnú víziu a ani Európu. Stále to platí. Film tento sen môže stvoriť. Znie to smiešne, ale Európa musí investovať do vlastného marketingu. Do vlastného európskeho sna, ktorý dnes reálne nesnívajú Európania, ale milióny ilegálnych emigrantov z Afriky a Ázie. Možno by mali nakrúcať filmy o Európe práve oni. Ak Európa nenájde svoj sen a dôvod budovať dýchajúcu filmovú infraštruktúru, európsky film skončí za plotom krajín, kde sa produkuje. Alebo v zoologicko-botanických záhradách lepších či horších filmových festivalov.

Ivan Hronec pôsobil ako programový konzultant a projektový koordinátor pre Central European Media Enterprises Group (CME) v Londýne, Amsterdame, vo Varšave, v Prahe, Bratislave, Budapešti, Ľubľane a Bukurešti. Je jedným zo zakladateľov SPI International Central Europe, poprednej filmovej distribučnej spoločnosti. Vedie vlastnú mediálnu spoločnosť Film Europe, ktorá prevádzkuje národné tematické káblové a satelitné televízie: Kino CS, Doku CS a Muzika CS a pripravuje spustenie Film Europe TV – prvého filmového televízneho kanálu s európskymi filmami.

debata chyba