Naposledy s filmom Leviatan, ktorý na festivale v Cannes ocenili za najlepší scenár a veľký ohlas vzbudil aj na festivale v Karlových Varoch.
O čo vo filme ide? Mladý muž Kolja, ktorý skromne žije na brehu Barentsovho mora na severe Ruska, uprostred krásnej divokej prírody, opravuje autá, miluje ženu a dieťa, je zrazu ohrozený. Starosta neďalekého mesta má záujem o jeho pozemok, chce ho pod cenu odkúpiť a na tom mieste postaviť svoj vlastný "pamätník“ – cirkevný komplex s chrámom a kláštorom. Kolja si pozve priateľa z Moskvy, úspešného advokáta, a pokúšajú sa starostu poraziť, dosiahnuť aspoň, aby zaplatil adekvátne výkupné. Zatiaľ život beží ďalej, vzťahy a vášne sa rozvíjajú, charaktery rozkrývajú, dráma sa napĺňa. Starosta sa síce pred moskovským advokátom na chvíľu zháči, ale potom ešte pritvrdí. Je jasné, že boj s mocou sa nedá len tak vyhrať. Je to stará známa vec a týmto problémom sa zaoberal už filozof Thomas Hobbes v stati Leviatan, ktorá poslúžila aj ako inšpirácia k rovnomennému filmu. A môžeme ísť ďalej – všetky ľudské príkoria boli zmapované už v Biblii – tam sa spomína aj príšera Leviatan, ktorá žila v oceáne.
Režisér symbolicky umiestnil akoby jeho kostru na breh mora vo filme: Skelet pretrváva a pretrváva aj skelet ľudského správania sa. Darmo boli revolúcie také i onaké, ide to akoby od čerta k diablovi. Sloboda je síce taká, že ruskí ľudkovia si môžu zastrieľať do portrétov nedávnych politikov (i Lenina), ale "malý cár“, miestny papaláš, ich drží pod krkom. Núti ich donášať, fízlovať, ponižovať sa, nedôstojne živoriť. Okráda ich. On sám sa spovedá, prispieva na cirkev, vykupuje si "čisté svedomie“.
Podobných príbehov už bolo umelecky stvárnených mnoho, smutné je, že sa toho pod ich tlakom veľa nemení. A to sa netýka len Ruska. Možno práve tento film so silným ľudským príbehom, kde je nielen veľa utrpenia, ale aj veľa lásky, zapôsobí na city. Tie sú možno potrebnejšie pri vylepšovaní sveta než paragrafy a rôzne, hoci aj demokratické, normy. Vo Zvjagincevovom filme je citu veľa, hrajú vynikajúci herci, nie je tam presila slov, ale veľa sa naznačí. Dôležitú rolu hrá príroda, ktorá sa nezúčastnene prizerá všetkej tej hrôze a pôsobí povznesene. Akoby sa až ľuďom posmievala. Nešťastie plodí nešťastie, Boh nepomáha, cirkev potrebuje bohatých a vplyvných stúpencov. Dalo by sa z toho zúfať, ale prečo potom sú diváci po tomto filme skôr nabudení a začínajú o ňom vo veľkom a s chuťou debatovať?
