Návraty po rokoch
Už na Štedrý deň ráno sa detskí diváci mohli stretnúť s vianočným špeciálom programu Trpaslíci, ktorým sa Jednotka po rokoch vrátila k pôvodným domácim reláciám pre deti.
Po rokoch sa k svojmu publiku vrátila aj Marika Gombitová. S pesničkou Vyznanie vystúpila v polovici decembra na koncerte Úsmev ako dar. Jeho televízny záznam pasoval do štedrovečerného skorého popoludnia na Jednotke. Nevtieravým humorom sa o to postarali napríklad trio Marián Miezga, Róbert Jakab a Lukáš Latinák či Adela Banášová, ktorá odzbrojila otázkou pre Mariku Gombitovú, či sa cez sviatky prejedá. Pre tých, ktorí nepozerali: neprejedá sa a počas Vianoc sa viac ako na darčeky zvykla tešiť na polnočnú omšu, na ktorej pomáhala otcovi organistovi. A do tretice po rokoch sa priamo z kín na obrazovky dostala aj nová slovenská rozprávka.
Sľubná výprava, riedky dej
Recenziami poučený divák nečakal od Lásky na vlásku režisérky a scenáristky Mariany Čengel Solčanskej zázraky. Úvod pôsobil sľubne výpravne, postupom času však trochu chýbali výpravné celky. Napriek tomu bola výprava, kostýmy a celkovo vizuál filmu jeho najsilnejšou stránkou, ku ktorej ťažko mať výhrady.
Najslabšou stránkou bol príbeh. Čengel Solčanská si ako inšpiráciu zvolila Twainovho Princa a bedára a potenciál predlohy, hoci slúžila iba ako voľná inšpirácia pre motív výmeny princa s chudobným mládencom, naplno nevyužila. Láske na vlásku chýbali motivácie konania postáv (prečo sa princ najskôr bije do pŕs za vlasť a o pár záberov neskôr je už iba mladíkom, ktorý si chce užívať slobodu?, prečo neapolský kráľ len tak pošle svoju dcéru niekam, kde ju ani nechcú? atď.).
Rozprávke chýbal konflikt aj vydarená akcia – naháňačku pri úteku kováča Tomáša z krčmy, ktorej chýbalo napätie, za ňu veľmi nemožno považovať, dobre rozbehnutú scénu s vlkmi pokazil zase „súboj“, počas ktorého ich odradilo niekoľko štuchnutí palicou.
Príbeh sa roztápal v milých detailoch a košatil sa v epizódkach, Solčanská strácala silnú líniu, ktorá by Lásku na vlásku jednak dramaticky zovrela, držala diváka v napätí alebo ho aspoň zainteresovala do deja a vzbudila v ňom záujem o osud postáv. Zbytočne rozťahaný príbeh tak napriek trojici podpísaných dramaturgov vyústil v dobre okostýmovanú nudu, ktorej chýba odvaha a marketingovo láka na herecky topornú Celeste Buckingham. Aj keď toto hodnotenie je pre ňu trochu nespravodlivé – vo filme má minimum priestoru a povie len pár viet.
Zloduch Kramár aj rybodlak
Rozprávky, ktoré počas Vianoc uviedla v premiére Česká televízia, nemali filmové ambície, boli televízne a pôsobili aj menej výpravne, na druhej strane mali príbeh zabývaný v rámci žánru uveriteľnými postavami a okorenený vtipnými figúrkami. V Princeznej a pisárovi bol takou radca v podaní Petra Nárožného. Režisér Karel Janák (Snowboarďáci) v rozprávke inšpirovanej aj Pyšnou princeznou zároveň ponúkol napínavú naháňačku až s kaskadérskymi kúskami, o poznanie sympatickejšiu ústrednú dvojicu postáv a tiež Maroša Kramára ako zloducha.
Janák je podpísaný aj pod rozprávkou O dvanástich mesiačikoch (2012), ktorú večer na Prvý sviatok vianočný odvysielala Jednotka. Českú kritiku celkom nenadchla, no spoza hraníc sa javí ako dobrý spôsob na spracovanie otrepaného námetu v pútavú rozprávku. Dvanásť mesiačikov (okupujú akýsi Stonehenge niekde v horách) zremixoval Janák s alúziami na Tri oriešky pre Popolušku a požičiaval si aj z Mrázika.
Ešte odvážnejšie sa s rozprávkovou výzvou vyrovnali tvorcovia novej českej snímky Kdyby byly ryby (režíroval Jan Prušinovský). Príbehu, ponúkajúcemu viacero bizarných postavičiek (rybodlak) a absurdný humor, by možno prospel prepracovanejší scenár, ale svojou originalitou pôsobil v rozprávkovej ponuke osviežujúco.
Láska nebeská z Poľska
Rovnako osviežujúco zapôsobila aj poľská romantická komédia Noc plná zázrakov, ktorú v hlavnom vysielacom čase na Prvý sviatok vianočný uviedla Jednotka. Nakrútil ju slovinský režisér Mitja Okorn, ktorý pred 10 rokmi vo svojej krajine dokázal, že úspešný film potrebuje viac ako peniaze nápad.
Šikovný marketing využil aj pri tejto vianočnej komédii, ktorá sa divákom ponúkala ako poľská Láska nebeská. S ňou má spoločné to, že ide o mozaiku, v ktorej sa pretnú osudy niekoľkých mužov, žien (a detí). Ich vianočné príbehy rozosmejú aj pri nich vlhnú oči a snímka, ktorá je zrejme najväčším objavom tohtoročnej vianočnej televíznej ponuky, má určite ambíciu objaviť sa vo sviatočnom programe televízií častejšie. Lepšie by však bolo, ak by televízie rovnaký objav, a prečo nie hneď viacero, ponúkli každý rok.
