Petra Polnišová: Len tak ma niečo nerozosmeje

02.01.2015 08:00
Petra Polnišová
Petra Polnišová ostáva na Slovensku najmä kvôli práci, v lete však vždy odchádza do francúzskej domoviny svojho manžela. Autor: ,

Vyskúšala si život v Anglicku, v Taliansku aj vo Francúzsku. Miluje Londýn, taliansku kuchyňu a francúzsku módu. Kvôli práci však ostáva s dvoma synmi a francúzskym partnerom na Slovensku.

K bláznivej komédii Štyria na kanape, s ktorou cestuje po Slovensku a k predstaveniam Nízkotučný život a In Da House v divadle GUnaGu herečka Petra Polnišová najnovšie pridala televízny seriál z dedinského prostredia Horná Dolná a seriál Doktor Martin, ktorý nakrúca v Prahe.

Komédiu Štyria na kanape, s ktorou putujete po Slovensku, ste objavili vy. Čím vás zaujala?

Keď ma producent oslovil, aby som našla divadelný scenár vhodný pre zájazdové predstavenie, s režisérom Eduardom Kudláčom sme asi tri mesiace pátrali po nejakej vhodnej hre. Prečítali sme približne stopäťdesiat hier a táto, od režiséra Marca Camolettiho, sa nám zapáčila. Je to bulvárna komédia, ale nie hlúpa.

Na javisku vidieť Henrietu Mičkovicovú, Richarda Stankeho, Ľuboša Kostelného a Emila Horvátha, ktorému hráte milenku. Vedeli ste od začiatku, že sa vám ujde postava necudnej modelky?

Nie, nevedela. V predstavení sú dve ženské postavy – jedna je manželka a druhá milenka. Edo Kudláč sa rozhodol, že vedľa Heni Mickovičovej môžem jedine ja hrať modelku. Zvádzam takmer všetkých, čo je v mojom prípade samo osebe vtipné.

Hrali ste niekedy pozitívnu postavu?

Veď ja hrám samé pozitívne postavy! V predstavení Lipa spieva Lasicu som napríklad hrala nevestu, ktorú opustil partner a všetci ju ľutovali. To bola vyslovene pozitívna úloha. A v Nízkotučnom živote takisto. Všetci ma ľutujú…

Humor vás sprevádza, odkedy vás diváci poznajú. Aký vám nesedí?

Mám bližšie k mestskému humoru, aj keď teraz sme nakrúcali seriál Horná Dolná, ktorý sa odohráva na dedine. Aj to sa mi výborne hralo. Mám rada humor ako taký. Nie taký, ktorý sa dá predvídať. Hoci v mojom prípade je to ťažšie, lebo sa ním zaoberám a živím. A kedže výstavba gagu má svoje princípy a zákonitosti, ktoré poznám, len tak ľahko ma niečo nerozosmeje. Ako divák mám blízko k absurdnému humoru. Takému, čo je už takmer na hranici.

Viete odhadnúť, čo na ľudí zaberá, čo ich rozosmeje?

Mám pocit, že áno, ale aj tak je to nakoniec vždy prekvapenie. V prostredí humorných skečov a komediálnych hier sa pohybujem už dvadsať rokov a divák ma vie stále prekvapiť tým, čo sa mu páči a čo nie. Pri výrobe Kukátka, počas improvizácií v štúdiu, sa diváci zabávali, ale u divákov pred televízormi to nefungovalo. Bolo pre nás prekvapením a poučením, že televízia je predsa len iný formát ako divadlo.

Parodovali ste rôznych ľudí, kto vám bol najbližší?

Neviem. Ku žiadnej parodovanej postave nemám špeciálny vzťah. Obľúbila som si Natašu Geržovú z relácie SOS. Nebola to paródia konkrétneho človeka, ale relácie a ľudí v nej. Neviem, či si to vôbec niekto pamätá, ale ja som si v tej postave doslova užívala. Väčšinou som išla bez scenára, hrala som to, čo mi napadlo.

Po jednej z častí Kredencu, kde parodujete aj reláciu Farma, sa na vás zosypala kritika. Trafená hus zagága?

Už som si zvykla. Bulvár to trochu preexponoval, ale v skutočnosti to nebolo až také zlé. Nechceme ľudí urážať. Kredenc, v ktorom sme parodovali iné relácie, si objednala televízia. Vedeli, čo všetko to so sebou prináša. Pokojne sparodujeme aj samých seba v Hornej Dolnej. Na začiatku to tak bolo aj s reláciou SOS. Ľudia sa najskôr všelijako krútili, potom si na to zvykli a nakoniec sa im to páčilo. Všetci, ktorých sme parodovali, s nami nakoniec chceli aj účinkovať. Paródia k televíznemu svetu patrí. A hotovo.

Máte v procese tvorby parodovaných postáv nejakú autocenzúru, hranice, za ktoré by ste nešli?

Máme. Aj keď ja ju mám dosť slabú. Mám rada humor, ktorý je trošku tvrdší voči politikom aj spoločenským javom. Taký, čo javy pomenúva. Nehráme sa na kazateľov, ktorí hovoria, či to má byť tak alebo inak. Myslím, že je zdravé mať takéto televízne formáty. Sú dôkazom toho, že spoločnosť funguje. Ja by som pokojne v politickej paródii ešte pritvrdila.

Od 6. januára sa na obrazovkách predstaví aj...
Od 6. januára sa na obrazovkách predstaví aj ako starostova sekretárka v komediálnom seriáli Horná Dolná. Autor: TV Markíza

Nie je kritika všetkého a všetkých aj nebezpečná?

Nemala by byť. Naopak. Je dôkazom toho, že žijeme v slobodnej spoločnosti. Nemali sme nikdy s nikým problém. Jedine Mojsejovci v časoch svojej veľkej slávy reagovali, ale pre nás to bola voda na mlyn. Mali sme drsné telefonáty aj vyhrážky cez ich televízny program. Nedávno som sa však v relácii Kukátko stretla s Braňom Mojsejom. Povedal mi, že som jeho astrálna sestra, tak neviem…

Ceny za vašu prácu hovoria niečo iné. Máte sedem OTO-v, ale jeden je bez hlavy. Čo sa mu stalo?

Padol z police a odtrhla sa mu hlava. Nelepila som ju naspäť, taká bezhlavá sa mi páči. Ocenenia sú krásne, ale pominuteľné. Mám ich vyložené na najvyššej polici v knižnici, mimo dosahu detí. Simon si z jedného z nich totiž urobil tĺčik na mäso.

Máte dvoch synov – Simona a Félixa. Pomáha vám niekto s nimi?

Mama a môj partner. A všetky produkcie, s ktorými komunikujem, mi vychádzajú v ústrety. Ak je najhoršie, pomáha nám opatrovateľka Agi, ktorá je už súčasťou rodiny.

Odrážajú sa v povahách detí tie vaše?

Simon je skôr po otcovi a Félix divokejší po mne. Je aj výbojnejší. Rada pozorujem, akí sú rozdielni, ako rozdielne reagujú.

V akom jazyku s nimi hovoríte?

Ja slovensky, Matthieu po francúzsky a medzi sebou hovoríme anglicko – francúzsky. Simon dlho angličtinu ignoroval, ale nedávno sme zistili, že nám rozumie. Spozorneli sme. Už to nie je náš tajný jazyk.

Ku vzťahu patrí aj ventilovanie napätia. Hádate sa v angličtine?

Čo mi príde pod lopatu, oboma jazykmi. Som ohnivá povaha, veci prežívam emotívne a intenzívne.

Ovládate francúzštinu dokonale, viete sa so svokrou v Lyone porozprávať o všetkom?

Vo francúzštine mám ešte veľké rezervy. Je to jazyk, ktorému sa treba venovať stále a intenzívne. Keď som unavená, ledva zo mňa niečo vylezie, aj keď rozprávam celkom dobre. Najhoršie boli začiatky, kým som pochopila, ako to celé funguje. V taliančine alebo v angličtine stačí zopár slov a dokážete vyskladať vetu. Francúzi vám nerozumejú, lebo slová viažu a každá veta má svoju melódiu. Darmo poznáte slovíčka, keď hovoríte staccato, nedohovoríte sa. Raz som si asi polhodinu pýtala hrozienkový koláč. Mala som pocit, že to hovorím presne tak ako Matthieu, ale predavačka mi nerozumela a ja som mala chuť hodiť po nej bagetu. Nakoniec jej to docvaklo. Zmenila jednu slabiku a ja som konečne dostala svoj hrozienkový koláč. V obchode so syrmi som si zase dlho nepýtala nič iné len ovčí syr, lebo ostatné názvy som komolila. Volali ma slečna ovčia.

Žijete v Bratislave a do Francúzska chodíte v lete. Ako vyzerajú vaše presuny?

Hrozne. Neznášam balenie, aj keď som sa už naučila nebrať kopu zbytočností. Aj preto, že chlapci vyrástli. Kedysi som brala odsávačku, baby phony a plno techniky.

Účinkuje aj v parodickej šou Kredenc.
Účinkuje aj v parodickej šou Kredenc. Autor: TV Markíza

Čo sa na vás z francúzskeho životného štýlu nalepilo?

Kuchyňa, ktorú mám veľmi rada. Aj keď – nehovorte to môjmu mužovi – talianska mi chutí viac. Francúzsko je gurmánsky raj s kvalitnými potravinami. Francúzi, na rozdiel od nás, však nenakupujú na celý týždeň. Po ceste domov si kúpia jednu rybu, zeleninu a uvaria večeru. Parížania, a to nielen študenti, žijú skromne. Nepotrebujú mať drahé autá, mladí chodia na rôznych tragačoch a sú spokojní. V ich bytoch nenájdete obrovské plazmy, ale určite nejaký kus starého nábytku. Na rozdiel od nás. My sme dlho materiálne strádali, a preto sme nenasýtení.

Aj vy máte v byte starý nábytok?

Máme. Ale dnes náš byt zdobia najmä graffity detí. Urobili nám z neho taký squat.

Chodíte vo Francúzsku do divadiel?

V každom meste je divadiel požehnane. Francúzi sú veľmi vzdelaní a kultúrni, a veľmi radi debatujú. Niekoľkokrát do mesiaca zájdu do divadla alebo na koncert. Paríž, čo sa týka ponuky, je najkultúrnejšie mesto, v akom som kedy bola. Nájdete tam všetko, po čom vaše srdce piští.

V čom sú francúzski muži iní?

Zatiaľ čo u nás sú rodové povinnosti ešte stále tradične rozdelené – muž zabezpečuje rodinu materiálne a žena sa stará o deti a domácnosť, vo Francúzsku vládne rovnoprávnosť a rovnocennosť. Musela som sa tomu trošku prispôsobiť, pretože je to predsa len iný prístup.

Musel si zvykať aj Matthieu?

Francúzky krátko po pôrode, už keď má dieťa dva mesiace, idú do práce. Chcú byť nezávislé od mužov a muži ich kariéru podporujú. Majú takisto radi deti, sú súčasťou ich života, ale neznamená to, že kvôli nim ho radikálne zmenia. Keď sa narodili moji synovia, materstvo ma celkom pohltilo. Matthieu ma posielal do práce, ale ja som bola ako vlčica stále pri nich.

Váš partner je veľký ekológ. Hnutie zelených zasiahlo aj vás?

Nepriväzuje sa na reaktory, ale je mi sympatické, že ako jednotlivec takto rozmýšľa. U nás je ekologická vlna nepopulárna, čomu nerozumiem. V rámci možností sa snažíme separovať odpad, vo Francúzsku som kupovala ekologické, rozložiteľné plienky, používame saponáty šetrné k prostrediu a voľné chvíle trávime s deťmi v prírode.

Zdá sa, že vás ovplyvnila aj parížska, minimalistická móda. Aké šaty si kupujete?

Také, aké oblečiem. Veľmi sa mi páči, aké sú Parížanky štíhle v každom veku, že všetko na nich dobre vyzerá. Majú mimoriadne dobrý vkus – strohý, nevyčačkaný, bez ruského vplyvu. Čierne kokteilové šaty, balerínky a malé perličky v ušiach. Sexepíl môže vyčnievať z osobnosti, nie z minisukne a obrovských náušníc.

V sitkome Hoď svišťom z prostredia tatranského...
V sitkome Hoď svišťom z prostredia tatranského penziónu. Autor: TV Joj

Nízkotučný život divadla GUnaGU, v ktorom účinkujete, je šťavnatý výsmech všetkým snahám schudnúť. Je v predstavení aj kúsok z vás?

Posledné hry GUnaGU sa robia tak, že herci výrazne prispievajú svojimi textmi. Klimáček je liberálny autor a pokojne si nechá, aj mnou, výrazne zasiahnuť do textu. Príbeh troch žien – Anity, redaktorky vydavateľstva, Ingrid, poslankyne parlamentu, a psychicky narušenej Kristy, ktoré sa ocitli v redukčnom ústave, hovorí o tom, že každý by mal svoju telesnú schránku prijať. My všetky sme sa však, naopak, snažili úporne schudnúť.

Vám sa to aj podarilo.

„Odkojila“ som deti, tak sa mi to podarilo.

Pomohla vám nejaká špeciálna diéta alebo teraz také módne vitariánstvo?

Nie. Pravidelne, päťkrát denne jem. Išla som na to racionálne, lebo som sa cítila ako veľryba. Nikdy mi neprekážali kilá navyše, veď nemôžeme byť všetci rovnakí, ale to už bolo nad rámec toho, čo znesiem.

Vianoce ste trávili u svokrovcov. Aké majú tradície?

Podobné ako my. Len Ježiško prichádza v noci a darčeky sa rozdávajú druhý deň ráno. A, samozrejme, vianočné menu je iné. Podávajú sa ustrice, s ktorými nie som kamarátka. Pre mňa je to sopeľ v mušli, nemôžem si pomôcť. Snažím sa, odolávam, ale nedarí sa mi. Keďže svokrovci majú vlastnú reštauráciu, večera je v ich réžii a my sa len priživujeme. Na naše koláče sa však nechytajú. O moju makovú štrúdľu bola doslova bitka.

Petra Polnišová

Narodila sa 24. februára 1976. Vyštudovala bábkoherectvo na VŠMU. Pôsobila vo Veľkej Británii a dva roky v milánskom divadle Teatro laboratorio mangiafuoco. Po návrate na Slovensko sa stala jedným z kľúčových členov divadla GUnaGU v Bratislave, pôsobí v Divadle L+S, spolupracovala s divadlami Nová scéna a Aréna. Do povedomia verejnosti sa zapísala účinkovaním v humoristickej relácii S.O.S., kde sa podieľala aj na scenári a dramaturgii. Jej najznámejšími postavami sú Edita Papeky (paródia cvičiteľky Edity Sipeky), kaderníčka Duňa, porotca Slovensko hľadá Superstar Bulo Vyšší, Mora Monsterová, reportérka Lujza Mlsná a kultová veverica Eliška. Účinkovala v televíznej humornej improvizačnej šou Partička, v sitkome Kukátko, v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Hrá v komédii Štyria na kanape, v divadle GUnaGu v predstavení Nízkotučný život a v čiernej komédii In Da House. Za Miladu Bučičovú vo filme Muzika bola nominovaná na cenu Slnko v sieti. Okrem toho má na konte sedem cien OTO. Má synov Simona (4) a Félixa (2,5), s partnerom Matthieuom Darrasom, filmovým kritikom, žije v Bratislave.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rozhovor #humor #herečka #Petra Polnišová #komička
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku