Hoci sa snímka nevyhýba ani tým najtienistejším stránkam reality socialistického pohraničia, vďaka poetickej štylizácii, ústrednej úlohe detských hercov aj nadneseným detailom pôsobí skôr ako historicky poučená rozprávka. Otázne je, či dnešné deti, ktoré o čase dospievania svojich otcov, mám či babičiek už nevedia takmer nič, dokáže osloviť. Prvý slovenský film v novom roku je v kinách odvčera.
Bez rodičov
Dvanásťročný Peter žije už roky so starými rodičmi. Mama s otcom emigrovali do Rakúska a hoci skúšajú možné aj nemožné, stále sa im nedarí dostať na Západ aj syna. Ten zatiaľ prežíva úsmevné, ale aj strastiplné peripetie dospievania v prostredí, kde pred ním stále ktosi čosi tají a deti si životy spestrujú neuveriteľnými historkami o bohatých strýkoch v zahraničí či tuneloch, ktorými sa dá prepašovať hoci aj motorka. Aj keď v malomestskom prostredí naoko každý s každým súcití (a dokonca aj páni v uniformách majú pochopenie pre nejakú tú „protištátnu činnôstku“), raz za čas dospelým aj detským hrdinom ružové okuliare z očí padajú a pred ich zrakom sa odhaľuje dusivá atmosféra konca 60. rokov v celej svojej „kráse“.
Rukojemníka vďaka jeho atmosfére a humoru už recenzenti (českí, ktorí film videli s výrazným náskokom) poprirovnávali k všetkému možnému – od Obecnej školy cez Knoflíkovú válku až po Pelíšky. Jeho najsilnejšou stránkou je výstižná psychológia detských postáv, ktoré hrajú aj napriek výdatnej účasti renomovaných dospelých hercov prím.
Triezvy svet detí, rozprávka dospelých
Zatiaľ čo romantizujúca štylizácia dobových kulís, kostýmov či rekvizít napriek neodškriepiteľnej estetike ponúka mnoho opozeraných klišé, v rovine vnútorného prežívania malých hrdinov je film veľmi autentický a priamy. Trochu prekvapujúco je vlastne detský svet vo filme oveľa triezvejší, uveriteľnejší aj drsnejší než dianie vo svete dospelých.
Keď sa Peter konečne stretáva s rodičmi, nečaká nás žiadny srdcervúci happy end. Ak sa niektorý z chlapcov stáva v triede vydedencom, nezachráni ho ani láskavá snaha priateľov a učiteľky. Keď sa, naopak, po rokoch v obci objavujú navoňaní emigranti v americkom aute, nikto sa, napodiv, na nič nepýta. Napriek mnohým udavačom a neprajníkom, ktorých film postupne odhaľuje, vo svete dospelých azda nie je problém, ktorý by nevyriešila jedna „runda“ v krčme či pozvanie na klobásku. Vďaka krásnej kamere a dobrým hereckým výkonom (ktoré v slovenských kinách, našťastie, na rozdiel od českých neprzní dabing) však ani tie najprikreslenejšie momenty nepôsobia trápne ani nenudia. Problematická je nakoniec skôr zbytočne roztrieštená štruktúra deja – epizódne a dej nikam neposúvajúce scénky síce v danej chvíli pobavia, no v súčte zanechávajú len neveľmi zapamätateľný dojem.
Rukojemník vás možno takpovediac neposadí na zadok, je však príjemnou ukážkou kvalitného filmárskeho remesla, ktoré nezabúda ani na srdce a dušu. Ostáva si počkať, čo na film povedia diváci – predovšetkým tí detskí.
Hodnotenie Pravdy: 3,5/5
Rukojemník / Slovensko, Česko 2014 / réžia: Juraj Nvota / scenár: Peter Pišťanek, Marian Urban / hudba: Ľubica Malachovská Čekovská / hrajú: Richard Labuda, Milan Lasica, Libuše Šafránková, Ondřej Vetchý, Miroslav Noga, Alexander Bárta, Slávka Halčáková a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 8. január
