Šampióni, ktorí sa pretĺkajú
Uvedenie slovenského filmu na niektorom z prestížnych medzinárodných festivalov je ešte stále pomerne výnimočnou udalosťou. Že sa k skromnému počtu tých, ktorým sa to podarilo, pridá aj nový celovečerný film režiséra Ivana Ostrochovského a scenáristu Marka Leščáka, však bolo vysoko pravdepodobné. Prinajmenšom od júla, keď snímku ešte v štádiu rozpracovaného projektu ocenili na karlovarskom festivale titulom „najsľubnejší projekt roka“. S víťazstvom prišla aj výhra 10-tisíc eur, za ktoré film mohli tvorcovia finalizovať v barrandovských štúdiách. „Každá cena je určite veľkou pomocou v ďalšom osude filmu, je to aj dobrá reklama. Festivalová púť filmu Koza sa ešte s Berlinale napokon určite nekončí,“ vraví o doterajšom aj budúcom živote svojho filmu režisér.
Pre Ivana Ostrochovského, ktorý sa dosiaľ podieľal napríklad na dokumentoch Zamatoví teroristi (tiež ho premietli na Berlinale, kde dokonca získal jednu z diváckych cien), alebo Ilja, je Koza hraným debutom. I tu však využil svoje dokumentaristické skúsenosti. „Peter Baláž je, rovnako ako ja, zo Žiliny, poznáme sa teda už od detstva. V roku 1995 bol na olympiáde v Atlante, odvtedy však jeho kariéra upadá. Jeho reálny dramatický osud mi prišiel pre film zaujímavý, a tak sme na základe jeho rozprávania s Markom Leščákom napísali scenár. Následne sme film asi tri – štyri roky priebežne nakrúcali,“ vraví Ivan Ostrochovský. Vo filme účinkuje aj ďalší žilinský boxer – Ján Franek, ktorý v roku 1980 v Moskve získal olympijský bronz. Aj jeho čakal tvrdý pád – ocitol sa dokonca až na ulici. „Sú to ľudia, ktorí Slovensko vo svete nejakým spôsobom reprezentovali a dnes sa životom len pretĺkajú,“ zhŕňa filmár.
Zabojuje aj „kraťas“ zo sveta fantázie
Berlinale odpremieta Kozu 8. februára v nesúťažnej sekcii Forum, ktorá sa zameriava na nezávislé autorské počiny bez žánrových či formálnych obmedzení. Hoci teda Koza nebude mať šancu získať niektorú zo štatutárnych berlínskych cien, i túto sekciu sleduje niekoľko nezávislých porôt, ktoré udeľujú napríklad cenu pre najlepší hraný debut, za umeleckú kreativitu či ocenenie členov kritického združenia FIPRESCI. V sekcii bude Ostrochovského filmu robiť spoločnosť 42 ďalších snímok, z toho tridsať tiež vo svetovej premiére. Organizátori v pestrej vzorke filmov z celého sveta objavili čosi spoločné. Ako píšu na oficiálnej stránke festivalu: „Mnoho z tohtoročných filmov sa zaoberá existenciálnou krízou či hľadaním sebaistoty.“ Tento popis zrejme bude vystihovať aj snímku Koza, ktorá by do slovenských kín mala prísť na jeseň.
Hoci si návštevu festivalu zrejme väčšina ľudí spája so zábavou a s relaxom, pre Ivana Ostrochovského a Marka Leščáka to bude v prvom rade pracovná cesta. „Pravdupovediac my už momentálne v hlave nemáme Kozu, ale náš ďalší spoločný projekt. Na festivale sa teda sústredíme na prezentáciu a budovanie kontaktov. Samozrejme však dúfame, že sa Koza v Berlíne bude páčiť. Je fajn vedieť, že sme tie štyri roky nepremárnili nadarmo,“ dodáva režisér.
Koza nie je jediným slovenským zástupcom v programe 65. ročníka najväčšieho nemeckého filmového festivalu. Do programu sa podarilo preniknúť aj jednému slovenskému „kraťasu“ – bábkovej snímke Rosso Papavero mladého animátora Martina Smatanu. Premietnu ho v sekcii Generation, ktorá dáva priestor snímkam určeným detským či mládežníckym divákom. Udeľujú sa v nej Ceny poroty aj Krištáľové medvede. Smatanov debutový film je príbehom malého chlapca, ktorý sa stane svedkom fantazijného cirkusového predstavenia. Na domácej pôde už získal aj zaujímavé ocenenie – Cenu Literárneho fondu na festivale Bienále animácie Bratislava 2014.
