Nahý uprostred davu

Nový film Alejandra Gonzáleza Iñárritua vás presvedčí, že aj medzi favoritmi na Oscary (ktoré sa občas zvyknú považovať za prehliadku pátosu a klišé) možno nájsť dojemnú úprimnosť, odzbrojujúcu originalitu a formu, ktorá nie je len remeslom, ale tiež rovnocenným partnerom obsahu.

23.01.2015 12:00
Birdman, Michael Keaton Foto:
Michael Keaton sa ako ústredný hrdina Birdmana obnažil nielen fyzicky.
debata

Nech už to s jeho deviatimi nomináciami dopadne akokoľvek, Birdman patrí k tomu najlepšiemu, čo sa za posledný rok vo svete filmu urodilo. Rozpráva síce príbeh veľmi špecifického hrdinu, no prihovára sa zrozumiteľným a neodbytným hlasom neistote aj velikášstvu v každom z nás. V neposlednom rade ponúka tiež plejádu vynikajúcich hereckých výkonov. Do kín prichádza práve dnes.

Z peria do kože umelca

Riggan Thomson (Michael Keaton) nezomrie v zabudnutí. Pred rokmi zažiaril v sérii superhrdinských trhákov o Birdmanovi, a hoci to nie je najzáslužnejšia vec na svete, určite to možno považovať za úspech. Nikto by mu zrejme nevyčítal, ak by zo svojich 15 minút slávy ťažil až do dôchodku. Lenže on by sa rád z vtáčieho kostýmu konečne vyzliekol a vkĺzol do kože skutočného umelca. Je ochotný tomu venovať posledné úspory aj zvyšky sebavedomia a zdravého rozumu. Pripravuje teda divadelnú inscenáciu, v ktorej sa okrem réžie zhostí aj jednej z úloh.

Broadwayskí kritici však nikomu nič nedarujú, a tak sa dni pred premiérou nesú v duchu napätia, úzkosti a trýznivých pochybností. Ich schizoidným stelesnením je samotný Birdman – predstavuje Rigganov únik do dimenzie, kde oplýva schopnosťami, o akých nikto ani netuší. Zároveň mu však „operený“ duch nezabúda pripomínať, že skutočným umelcom, ktorým by tak rád bol, rozhodne nie je. Krehkú Rigganovu vieru v úspech jeho adaptácie poviedky Raymonda Carvera O čom hovoríme, keď hovoríme o láske, naštrbujú rôzne pohromy. Tou najdesivejšou je herec a egomaniak Mike Shiner (Edward Norton). Ten síce inscenáciu zachráni, keď v poslednej chvíli vypadne jeden z hercov, no s jeho menom a talentom prichádza aj absolútna nevypočítateľnosť a drahé hviezdne maniere…

Dosky, ktoré (naozaj) znamenajú svet

Film sa odohráva na divadelných doskách a v ich bezprostrednom okolí, a tak si ho zrejme užijú o kúsok viac tí, ktorým je tento svet sympatický. V podstate však divadlo ani herectvo pre film vôbec dôležité nie je, rozhodne nepotrebujete vedieť, kto je Raymond Carver ani hľadať zasvätené odkazy v javiskových replikách. Birdman je v skutočnosti ideálnou ukážkou toho, že ak ide filmár po svojej myšlienke dôsledne a vychádza z túžby po úprimnom odhalení duše svojich hrdinov, je vlastne celkom jedno, či sa jeho film odohráva medzi baníkmi, politikmi či umelcami. Zároveň sa však režisér srdnato púšťa do boja s konkrétnymi neduhmi „svojho“ sveta šoubiznisu, kde napokon aj tak najviac zavážia škandály a trapasy, ktorým sa Riggan napriek úpornej snahe nedokáže vyhnúť.

Iñárritu o filme povedal, že je príbehom ega, toho, ako vie človeka vyniesť do belasých výšin, len aby ho zrazilo pod čiernu zem. Svet umelca, ktorý je neustále konfrontovaný s kritikou, je pre odkrytie týchto paradoxov ideálny. Stotožniť sa s ním však dokáže každý, kto o sebe premýšľa a pochybuje a len matne tuší, že podobne so životom zápasia aj ostatní. Ani v Birdmanovi nie je hlavný hrdina so svojou mučivou neistotou sám, vo svojich vlastných podobách ňou trpia všetci. Dojemná exmanželka, ktorá je mu až podozrivo ochotne vždy po ruke. Dcéra s drogovou minulosťou, čo sa skrýva pod tvrdú škrupinu pouličného šarvanca. Priateľka zúfalo túžiaca po dieťati či herečka, ktorá vysnívaný broadwayský debut prežíva v ničiacom vypätí. Neoblomná kritička, ktorá neodpúšťa tým, ktorí robia to, o čom sama len sníva. No a napokon „nepriestrelná“ hviezda Mike, ktorý si je istý tým, kto v skutočnosti je, len keď práve predstiera, že je niekto iný.

Áno, sú to všetko len jednostranne vykreslené figúrky, archetypy, ktorými Iñárritu pomenováva stále tú istú myšlienku. Mozaike, ktorú spolu vytvárajú, však nič nechýba a funguje ako jeden dokonalý organizmus.

Nad strechy mrakodrapov

Film je vlastne veľmi komorný. Iñárritu ho však prezieravo neuväznil do klaustrofobicky intímnej bubliny, ktorá by bola asi skutočne prístupná len divadelným fajnšmekrom. Rovnako zručne, ako diváka k Rigganovi pripútava nekonečnými neprerušovanými zábermi, ho dokáže poslať na snový let ponad strechy newyorských mrakodrapov, alebo predhodiť tisíchlavému davu na Times Square len v trenkách. Práve táto potupná chvíľa je azda najvýstižnejšou metaforou pre celý film. Je skvelé, že hoci režisér svoj film postavil na dialógoch, humore a hereckých výkonoch, o nič menšiu pozornosť nevenoval ani vysokokalorickým vizuálnym efektom, čo sa objavujú vždy, keď Riggan uniká do „paralelného vesmíru“ Birdmana.

Birdman skrátka nie je žiadny nesmelý pokus, ale dômyselne vybrúsená perla, ktorá svoju hodnotu nezaprie pod žiadnym mikroskopom. A v neposlednom rade – naozaj pobaví.

Hodnotenie Pravdy: 5/5

Birdman / USA, Francúzsko 2014 / réžia: Alejandro González Iñárritu / scenár: A. G. Iñárritu, Nicolás Giacobone, Armando Bo, Alexander Dinelaris / hudba: Antonio Sanchez / hrajú: Michael Keaton, Edward Norton, Emma Stone, Naomi Watts a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 22. január

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Michael Keaton #Birdman #Alejandro González Iñárritu