Ján Mojto: Tolstoj by dnes vyrábal televízny seriál

13.03.2015 07:00
Ján Mojto, producent
Producent Ján Mojto počas prednášky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Autor: ,

Nemeckú rozprávku Havran, malý nezbedník či historickú drámu s Benom Kingsleym - Liečiteľ (2013) odvysiela RTVS už počas Veľkej noci. Obe sú produkciami televíznej a filmovej spoločnosti Beta film, ktorú vlastní úspešný producent, Slovák Ján Mojto.

Pre politickú situáciu na Slovensku koncom 60. rokov emigroval do Nemecka, kde spoznával televízny a filmový svet pod ochrannými krídlami mediálneho magnáta Lea Kircha. Dnes je sám významnou osobnosťou európskeho televízneho diania. Spolupracoval s mnohými filmovými hviezdami ako Isabella Rosselliniová, Gary Oldman, John Malkovich či Gérard Depardieu, a producentsky zastrešil množstvo úspešných seriálov ako Borgiovci (2011 – 2013), Gróf Monte Christo (1998), ale aj filmov, ako sú Pád Tretej ríše (2004) či oscarová snímka Životy tých druhých (2006). V utorok sa Mojto zastavil na Slovensku a o svoje skúsenosti z filmového biznisu sa podelil počas prednášky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave.

Rozprávková cesta domov

Prvé tri roky v Nemecku boli pre Jána Mojtu veľmi náročné – chýbala mu rodina. Neskôr stretol svoju manželku a začal pracovať v Kirch – Gruppe, kde sa časom stal pravou rukou samotného Lea Kircha. „Do filmovej výroby som sa dostal cez rozprávanie. Robil som lektora, čítal som scenáre a to obchodné prišlo až potom, z núdze. Pretože, čo vám pomôže najkrajší scenár, keď sa nedá realizovať. A ja som si vtedy uvedomil, keď som čítal Lenina, že kontrola výrobných prostriedkov je veľmi dôležitý prvok,“ uviedol producent.

Kontakt so Slovenskom nadviazal v osemdesiatych rokoch. Slovenský film vtedy potreboval finančné prostriedky na technické vybavenie štúdií na Kolibe. Potreba získať peniaze zo Západu priniesla Mojtovi ponuku podieľať sa na filme Juraja Jakubiska Tisícročná včela. „Mal som do činenia s ľuďmi, pred ktorými som odišiel, a bolo jasné, že nie sú v Štátnej bezpečnosti celkom nízko, ale spoznal som aj krásnych ľudí – režisérov, tvorcov,“ spomína Ján Mojto, ktorý cielene uviedol v podmienkach koprodukčnej zmluvy požiadavku, aby sa film strihal v Mníchove, čím zabezpečil tvorcom možnosť vycestovať na Západ. Napokon stál Mojto pri zrode 18 rozprávkových filmov. Medzi nimi boli aj Kráľ drozdia brada a Perinbaba. „Najkrajšie na tom bolo, že odmenou za výrobu filmov bolo povolenie vycestovať pre mojich rodičov. Jeden film znamenal jeden mesačný pobyt rodičov.“ uviedol Mojto.

Televízny biznis je herňa

„Neviem, o čo majú ľudia záujem. Jeden televízny projekt sa pripravuje v najlepšom prípade dva, niekedy aj štyri roky. A nikto nevie, o čo budú mať ľudia o štyri roky záujem. Je to herňa, kam chodíme a máme vplyv na kvalitu žetónov s ktorými hráme,“ hovorí o televíznom biznise úspešný Slovák. Pri výbere filmových a televíznych projektov sa riadi intuíciou a musí ho zaujať príbeh.

Oscarový film Životy tých druhých si získal Jána Mojtu práve príbehom. Išlo však o hraný debut nemeckého režiséra Floriana Henckel von Donnersmarck, čo predstavovalo určité riziko pre producenta. Boj s nepriazňou distribučných spoločností, ale aj filmových festivalov sa však napokon vyplatil. Kvôli propagácii filmu poskytol režisér za rok viac ako tisíc tlačových rozhovorov. Úspešná premiéra na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne ukázala, že film má potenciál si získať divákov. Krušné chvíle priniesla producentovi aj premiéra vojnového filmu John Rabe v Berlíne. „Film mal premiéru v apríli, po najhoršej zime a jari, akú si viete predstaviť – len pršalo. Konečne prišlo pekné počasie a v desiatich kinách v Berlíne bolo dokopy deväť divákov,“ rozpráva producent.

Úspech vo viacerých európskych krajinách zaznamenali v posledných rokoch televízne seriály z produkcie spoločnosti Jána Mojtu. Jedným z nich je aj seriál Naše matky, naši otcovia (Generation War) o piatich mladých ľuďoch – kamarátoch, ktorým životy zmenila druhá svetová vojna. „Vyvolal veľkú diskusiu o tom, ako sa nemeckí vojaci správali počas vojny. Účastníci vojny hovorili o svojich traumatizujúcich zážitkoch, priestupkoch aj zločinoch, ktorých sa dopustili. Mladá generácia sa pýtala, ako by sa správala ona,“ hovorí Mojto. Na jeseň budú môcť sledovať slovenskí diváci na Dvojke seriál Gomora, o mafii v Neapole, ktorý zaznamenal úspech v nemeckej, vo francúzskej, v talianskej aj španielskej televízií.

Hoci film a televízia sú ovplyvnené požiadavkami trhu a pre majiteľov filmových spoločností predstavujú ekonomický záujem, existujú prípady, keď Ján Mojto dokáže zabudnúť na komerčný potenciál projektu. Vďaka tomu funguje hudobná stanica prinášajúca prenosy koncertov vážnej hudby s názvom Classica. „Je to aktivita, ktorá si na seba nezarába, ale má zmysel. Zachovať veľké hudobné interpretácie, rozširovať ich a dať možnosť aj tým, čo sa nedostanú na festival do Salzburgu, zažiť výnimočné predstavenie. To je dôležitý aj kultúrny čin. Náš priemysel je kultúrny priemysel,“ vraví Ján Mojto.

Hranice medzi médiami sa podľa Mojta postupne stierajú a ťažko povedať, ako bude vyzerať televízia o dvadsať rokov, ale isté je, že sa ľudia budú zaujímať o príbehy a osudy ľudí. „Myslím, že na tom sa nič nezmení. Audiovizuálna tvorba supluje to, čo predstavovala epická literatúra v 19. storočí. Tolstoj by dnes nepísal Vojnu a mier, ale vyrábal by ju ako televízny seriál,“ uzavrel Ján Mojto.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#producent #Ján Mojto
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku