Film zobrazuje bezprostredné a často humorné situácie. Okrem spomínaného Vojteka sa na ňom podieľali aj dramaturg Marek Leščák, producentka Barbara Harumová-Hessová, kameraman Noro Hudec, strihač Peter Harum či zvukár Dušan Kozák.
„Dnes sa veľmi teším, že po siedmich rokoch od nášho prvého stretnutia s režisérom Jarom Vojtekom skutočne prichádza dokumentárny film, ktorý sa snaží divákovi verne priblížiť život s autizmom v slovenských rodinách. Verím, že okrem osvety bude aj platformou pre ďalšiu diskusiu o tomto alarmujúco narastajúcom celospoločenskom probléme,“ vyjadrila sa koproducentka a zároveň jedna z protagonistiek filmu Kateřina Nakládalová.
Paralelne s dokumentom Tak ďaleko, tak blízko vznikal aj Vojtekov celovečerný hraný debut Deti (2014), v ktorom bola jedna časť venovaná práve autistickému chlapcovi. Inšpiráciou bol už nakrútený autentický materiál pre dokument.
„Téma autizmu si ma našla sama, tak ako mnohé iné témy predtým. Oslovila ma Katka Nakládalová, ktorá vedie Autistické centrum Andreas, aby som natočil dvadsaťminútový film pre edukačné potreby centra. Ako som sa však hlbšie ponáral do témy autizmu, zdalo sa mi nedostatočné, aby rodiny s autistickými deťmi mali takú malú plochu na zobrazenie ich každodenného života. A tak sa začala práca na celovečernom filme, ktorá trvala približne sedem rokov. Podobne, ako rodičia týchto detí, som po čase pochopil, že do sveta autizmu nie je možné preniknúť. Jediným východiskom bolo pozorovať ho zvonku, priblížiť sa k nemu prostredníctvom vzťahov detí k okoliu a k najbližším. Snažil som sa natočiť, v čom je život s autistami iný, čím sa odlišuje od našej bežnej existencie,“ prezradil Vojtek.
Hlavnými hrdinami snímky Tak ďaleko, tak blízko sú Silvia, Milan, Jakub a Andrej, z ktorých každý trpí inou formou autizmu a pochádza z iného rodinného zázemia. Film zachytáva ich dospievanie a vyrovnávanie sa s každodennou realitou v rodine a okolitom svete. Bližšie informácie o dokumente a rozpis premietaní sú dostupné na webstránke www.takdalekotakblizko.sk.