Zomrel najstarší režisér na svete - Portugalčan Manoel de Oliveira

Francúzsky novinár Frédéric Bonnaud ho označil za delikátnu anomáliu súčasnej kinematografie. Portugalská režisérka Maria de Meideiros o ňom povedala, že je to génius, ktorý reprezentoval tvorivú slobodu v kinematografii. Jeho filmy kritizovali pre divadelný štýl - bol charakteristický pre tvorbu Manoela de Oliveira.

03.04.2015 19:02
Manoel de Oliveira Foto: ,
Portugalský režisér Manoel de Oliveira na archívnej snímke.
debata (1)

Bol považovaný za výnimočný talent, filmovú legendu a tiež nekompromisného režiséra, ktorý svojou prácou ovplyvnil nielen mladé generácie filmárov, ale aj tvár portugalského filmu vôbec. Manoel de Oliveira zomrel vo štvrtok 2. apríla vo veku 106 rokov vo svojom dome v portugalskom meste Porto.

Filmová chuť prichádzala s vekom

Narodil sa 11. decembra 1908 do solventnej portugalskej rodiny. V sedemnástich rokoch, po smrti otca, prebral spolu s bratom rodinný podnik, čo bol hlavný dôvod, prečo sa filmu začal naplno venovať až v neskoršom veku.

"Otec ma odmalička brával do kina. Najviac sa mi páčili Meliésove filmy, ktoré vtedy premietali. Ale o filmárskej kariére som ani nesníval. Mal som pokračovať v rodinnom podniku. Ten sa mi však veľmi rýchlo podarilo priviesť do krachu a narobiť aj veľké dlhy – a bol to práve film, čo ma zachránilo. No film nikdy nepredstavoval životné istoty. A dnes už vonkoncom nie. Dovoľte mi, aby som parafrázoval Rembrandta, ktorý je takmer mojím vrstovníkom: nevieme, v čom spočíva umelecká sláva. Azda v možnosti zomrieť chudobný,” povedal Manoel de Oliveira pred tromi rokmi na filmovom festivale v Benátkach.

Svoju smelú túžbu stať sa hercom, naplnil v roku 1928, keď si zahral v snímke Fátima Milagrosa. V tom čase ho magazín Imagem označil za najfotogenickej­šieho portugalského filmára. Ako režisér debutoval v roku 1931 nemým dokumentom Práca na rieke Douro. Spočiatku boli pre neho filmy len milovaným koníčkom, ku ktorému sa dostal sporadicky, keď mu to pracovné povinnosti dovoľovali. Svoj prvý hraný dlhometrážny film Aniki Bóbó, filmový ekvivalent Exupéryho Malého princa, uviedol do kín o jedenásť rokov neskôr v roku 1942.

Filmu sa začal intenzívnejšie venovať v sedemdesiatych rokoch, keď nakrútil snímky Minulosť a prítomnosť (1972) či Zhubná láska (1979). Jeho najproduktívnejšie obdobie však prišlo, až keď mal maestro osemdesiat rokov. Vtedy uviedol filmy Kanibali (1988), La Divina Comédia (1991) či List (1999).

Neúnavný tvorca

Nakrútil viac ako 30 celovečerných filmov, tucty krátkych filmov, dokumentov a bol jediným filmárom, ktorého filmová profesionálna kariéra prešla rôznymi obdobiami od nemého filmu až k digitálnej dobe.

V roku 2010 si splnil sen a nakrútil film The Strange Case of Angelica (Zvláštny prípad Angeliky), ktorého realizáciu plánoval už v počiatkoch svojej filmovej kariéry. „Staval som sa rezervovane k myšlienke nakrútiť sen, pretože kamera nenakrúti ani sen, ani myšlienku. Niekto povie, že mal sen alebo myšlienku, my si však nemôžeme byť istí tým, čo hovorí. Jeho slová sa stávajú neusporiadanými alebo dokonca môžu byť aj lžou. Nemáme záruku, že niekomu sa naozaj snívalo to, o čom hovorí, že sa mu snívalo. Myšlienky a sny sú úplne subjektívne a kamera nepozná spôsob, ako ich overiť,“ vysvetlil Oliveira, prečo si bol istý, že projekt nikdy nenakrúti. 

Medzi jeho posledné snímky patril aj film Gebo a tieň (2012) v hlavnej úlohe so slávnou herečkou Claudiou Cardinale. Spolupráca s týmto režisérom jej priniesla nevšednú skúsenosť. V rozhovore, ktorý poskytla pre Pravdu minulý rok počas filmového festivalu Art Film, neskrývala obdiv k vtedy 104-ročnému režisérovi. „Pravda je, že už nebol žiaden mladík, ale každý deň pred nakrúcaním plával. V bazéne si dobíjal energiu. Na pľaci nevydával pokyny ako iní režiséri – ticho, nakrúcame či stop – to mala na starosti jeho asistentka, ktorá si všetko starostlivo zapisovala. Bola to pre mňa nesmierne zaujímavá skúsenosť,“ uviedla Claudia Cardinale.

Manoel de Oliveira získal počas svojej kariéry množstvo ocenení, okrem iného aj dvoch Zlatých levov za celoživotné dielo. Predtým, ako si v roku 2004 prevzal toho druhého, citoval riaditeľ Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach Marco Müller vo festivalovom katalógu z knižky, ktorá o režisérovi v taliančine vyšla: „Tento starší džentlmen nás učí, že film neexistuje: neexistuje slovník, žiadne obmedzenia; čokoľvek môže byť vynájdené.“

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #režisér #Manoel de Oliveira