Recenzia: Horor o dospievaní

Aj napriek tomu, že David Robert Mitchell si pred piatimi rokmi urobil vo festivalovom svete meno debutom The Myth of the American Sleepover, Neutečieš sa stalo asi najväčším prekvapením minuloročného Cannes. Oba filmy sú si pritom viac podobné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Mitchell totiž dokázal preniesť tému dospievania a atmosféru pokojného amerického predmestia zo svojho prvého filmu do žánru, s ktorým sa bežne nespájajú. Kým Myth je tradičnejší film americkej nezávislej kinematografie v duchu klasík o hľadaní sa mladých ľudí ako Americké graffiti Georgea Lucasa či Omámení a zmätení Richarda Linklatera, Neutečieš vychádza z hororov 80. rokov a viac riskuje. Témou sa stáva objavovanie sexuality a strach z prenosných chorôb, čím vzniká inteligentná variácia jednej z tém spomínaného obdobia.

To ide po tebe

Hororová premisa je jednoduchá. Hlavná hrdinka sa vyspí so svojím novým priateľom, ktorý tak na ňu posunul to. To ju teraz sleduje, snaží sa ju zabiť a jediný spôsob, ako sa toho zbaviť, je posunúť to na niekoho iného. To môže mať rôzne fyzické podoby a stáva sa personifikáciou pohlavných chorôb, strach z nich je vo filme zdoslovnený. Je to démon (sexuálne prenosných chorôb – STD), ktorého vidí iba ona, ktorý sa z ničoho nič zjaví a pomalým krokom ide ako zombi za ňou. Aj preto dostal tento film od kritikov označenie STD horor.

Škoda, že distribútor sa rozhodol pre konvenčnejší názov Neutečieš, pretože neosobné zámeno to z pôvodného názvu It Follows vystihuje, že hlavnú hrdinku sa snaží zabiť niečo ťažko uchopiteľné. Jednak odkazuje na tajomnú, nadprirodzenú bytosť typickú pre horory, jednak naznačuje, že pohlavné choroby môžu byť pre mladých ľudí niečo vzdialené. Samozrejme, to má v tomto kontexte mnohé významy a podobne možno celý film čítať rôznymi spôsobmi. Sledovanie z pôvodného názvu napríklad evokuje život na sociálnych sieťach, a aj keď sa týmto fenoménom film priamo nezaoberá, tajomná bytosť, ktorá kráča za hlavnou hrdinkou akoby bez života, môže pripomínať virtuálnych nasledovateľov i stalkerov.

Kliatba bez pravidiel

"Kliatba“ zámerne nemá jasné pravidlá, vďaka čomu film necháva veľa priestoru divákom. Istotne sa však vyhýba moralizovaniu – keď už pre nič iné, sex síce spôsobil hlavnej hrdinke problémy, zbaviť sa ich však môže iba tak, že ho bude mať znova s niekým iným. Film svojským spôsobom zachytáva širšie zmätenie dospievajúcich, ktorí sa musia vyrovnať s novými situáciami, často problematickými.

Neutečieš je tak v prvom rade filmom o mladých ľuďoch. Neraz vidíme, ako si nezáväzne užívajú voľný čas, pokojne sedia v tráve a rozprávajú sa. Zároveň riešia problém svojej kamarátky, hoci im samotným nič nehrozí. Jej "choroba“ slúži na odkrývanie vzťahov medzi nimi.

Mitchell vytvára svet, v ktorom prakticky nie sú dospelí, je jemne nostalgický i romantický, tak trochu mimo času – je súčasný, no zároveň z neho cítiť 80. roky. Kamera neraz ležérne skúma nejaký detail, elektronická hudba je raz snová, inokedy intenzívna.

Spod tohto obalu však na povrch vychádzajú znepokojivé momenty, z ktorých mrazí. Nie vďaka akcii a nechutnosti, ale práve vďaka jemnosti a istej pomalosti. Neutečieš tak stále ostáva hororom, navyše skutočne strašidelným. Zároveň ponúka presahy, pretože postavy v ňom nie sú iba na to, aby mal kto zomrieť. <pe>