Sociálna problematika na sladko

Aj keď sa tu odrážajú mnohé charakteristické znaky ich predchádzajúceho filmu, vo výsledku Samba nezanechá taký výrazný dojem ako Nedotknuteľní.

Samba Cissé sa zoznámi s Alicou v momente, keď ho zatknú za nelegálny pobyt v krajine. Prisťahovalec zo Senegalu sa po podmienečnom prepustení stáva štvancom neschopným zaradiť sa do spoločnosti. Ako neželaný hosť sa pretĺka v snahe nájsť si v Paríži zamestnanie. Zostáva mu podradná práca načierno, ku ktorej sa paradoxne tiež nedokáže dostať a živorenie v najslabších sociálnych podmienkach. Alice je zo silnej strednej triedy, ale ani jej život nie je katalógový. Oficiálne trpí syndrómom vyhorenia, no jej skutočný problém je poetickejší, hľadá únik zo samoty.

Ťažká téma s ľahkosťou

Akokoľvek pochmúrne základná premisa znie, komediálne ladenie sa postaralo o to, že film Samba možno označiť prívlastkom „oddychový“. Autori opäť vystavali príbeh na klasickej žánrovej konštrukcii. Vrstviť dokážu kultivovane a s citom, na rozdiel od hollywoodskych kolegov, ktorí cukrom a klišé často nešetria. Vo filme Samba sa však niekoľkokrát snažia odpútať pozornosť od menej vydareného scenára prvoplánovým útokom na emócie. Príbeh sa občas logicky zadrhne, čo je mimoriadne rušivé a úplne sa rozmrví v patetickom rozuzlení, ktoré nevyplynie z deja.

Hlavní hrdinovia spolu kontrastujú, ich puto je vykreslené veľmi plasticky a dovoľuje hrať sa s vývojom vzťahu. Ten je podmienený udalosťami a existenčnou bezvýchodisko­vosťou, ktorá nedovolí Sambovi prelomiť jeho postavenie. Autori sa však o tento hlavolam nestarajú. Dôraz kladú na realistické zobrazenie pomerov a uveriteľnosť vzťahov. Silný sociálny kontext odkrýva kritiku spoločnosti a snaží sa priblížiť osud prisťahovalcov vo Francúzsku. Režiséri však zostávajú v povrchnej rovine, nesnažia sa analyzovať, optika žánru im dovoľuje mnohé javy zjednodušiť, nevysvetľovať či úplne vynechať.

Nie všetko klape tak, ako má

Mimoriadne nevydarený je záver filmu, no logické lapsusy zachraňuje sila emócií. Tie film buduje sústredene, cez unikátnosť hlavných hrdinov i pôsobivo invenčné scény reflektujúce poéziu všednosti. Film je vo všetkých smeroch optimistický, jeho hrdinovia sa nevzdávajú a aj v momente, keď by sa zdalo, že svet je čierny, dokážu sa sympaticky vyhnúť slzám.

Samba je predovšetkým filmom o vzťahu a ten sa podarilo zobraziť neokukane. Tvorcovia krehko prenikli do vnútra a v momentoch, keď sa divákovi môže zdať, že presne vie, ako sa situácia vyvinie, volia prekvapujúce scenáristické riešenie. Samba zostáva klasicky vyrozprávaným romantickým príbehom. V istých momentoch skĺzne k tomu najočakávanejšiemu a vo výsledku prináša naivný „podhľad“. Ten však diváka príjemne pohladí a dá mu nádej.