V súťažnej jedenástke hraných filmov je po prvý raz bábkový. Čo rozhodlo o zaradení Malej z rybárne do súťaže?
Najskôr som si myslel, že sa tvorcovia pomýlili, keď nám poslali animovaný film. Mimochodom, tento rok sa do oboch súťaží prihlásil rekordný počet filmov, 148 hraných a 477 krátkych. Film je pozoruhodný z viacerých hľadísk. Nie je to ten typ páčivej hollywoodskej animácie, ale klasická česká škola vychádzajúca z Trnku. Hoci ide o spracovanie známej Andersenovej rozprávky Malá morská víla, dej Malej z rybárne je aktuálne súčasný. Morský kráľ zistí, že more je už také špinavé, že sa v ňom nedá žiť. Usadí sa v temnej štvrti blízko prístavu, kde sa stretávajú rôzne typy ľudí. A najmladšia dcéra sa zamiluje do nie práve kladného hrdinu… Animácia, atmosféra, poetika aj spracovanie filmu sú oveľa bližšie vnímaniu dospelejšieho diváka ako detí. A keďže štatút umožňuje riaditeľovi zaradiť do súťaže aj iný druh filmu, tak som to využil.
Neraz si súťaž vyslúžila prívlastok „samé depky“. Bude tento rok iná?
Ani tentoraz v nej nie je komédia alebo vyslovene odľahčený príbeh. Nakoniec ani Malá z rybárne sa nekončí klasickým happy endom. Najkomplikovanejší je asi lotyšský film Modris, ktorého hrdina si nechce rozumieť s matkou ani s bezprostredným okolím, netuší, čo chce v živote dosiahnuť, nemá o nič záujem, apaticky tápa v bludnom kruhu.
Väčšina súťažných filmov rozpráva príbehy mladých hrdinov…
Napríklad hrdinom tureckého filmu Sivas je jedenásťročný chlapec, túžiaci zahrať si v školskom predstavení. Vytúženú rolu zverí učiteľ jeho spolužiakovi, s ktorým súperí o dievča, do ktorého sa obaja zahľadeli. Zhodou okolností však čoskoro musí riešiť zásadnejšie témy, akoby sa na dieťa patrilo. Veľmi krásny litovský film Sangailino leto, ktorý získal cenu za réžiu na festivale Sundance, je príbehom o objavovaní. Počas horúceho leta objavujú dve tínedžerky nielen prázdninové prostredie, ale aj tajomstvo vzájomnej príťažlivosti. V dobovom westerne Slow West, ktorého vznik podnietil známy herec Michael Fassbender, prichádza na divoký západ sedemnásťročný škótsky chlapec opantaný jeho romantikou. Chce si tam nájsť budúcu ženu, ale vôbec netuší, kam vlastne ide. Tajomný cudzinec, ktorého hrá Fassbender, sa nechá najať, aby mladého „naivku“ chránil a azda aj vyliečil z jeho ružových snov.
Ambíciou festivalu je uvádzať skôr filmy slávnych režisérov alebo objavovať zaujímavé diela neznámych tvorcov?
Snažíme sa o kombináciu, ktorá funguje aj na iných dobrých festivaloch. Priniesť filmy, ktoré mnoho divákov očakáva, pretože vďaka internetu sa dnes rýchlo dozvedia, čo zaujímavé sa objavilo vo svete. Dúfam, že ozajstní kinofili ešte dlho budú uprednostňovať možnosť vidieť nemainstreamový film v prvotriednej kvalite na veľkom plátne. Uvádzame, samozrejme, aj menej známych tvorcov v snahe prezentovať nastupujúcu generáciu a ukázať, ako sa robia filmy inde. Napríklad tento rok máme v súťaži novozélandský film Čierny kôň nakrútený podľa skutočnej udalosti, ktorý získal desať národných filmových cien a medzičasom obehol takmer celý svet. V programe sú aj dva islandské filmy Život v akváriu a Fúsi – jeden lepší ako druhý. Filmy podobných kinematografií sa v našich kinách už takmer vôbec neobjavujú, v televízii možno občas.
Oscarový celovečerný dokument Citizenfour, ktorý získal ďalších 50 cien po celom svete, bude patriť k ťahákom?
Som prekvapený, že film sa ešte u nás nepremietal, hoci svetovú premiéru mal v Toronte. Podarilo sa nám ho získať a dúfam, že niektorá televízia film zakúpi, aby ho videlo viac ľudí. Meno Edward Snowden dnes poznajú aj tí, čo sa nezaujímajú o politiku alebo o výzvedné služby. Ale o problémoch, ktoré svojou výpoveďou a odhalením spôsobil, už tak veľa nevieme.
Zavážil Al Pacino pri rozhodovaní, že otváracím filmom Art Film Festu bude snímka Danny Collins?
Nie je to klasický hollywoodsky blockbuster, skôr menší štúdiový žánrový film. Práve účasť Al Pacina iniciovala jeho vznik, ktorý ako správny herecký chameleón nemá problém stotožniť sa s akoukoľvek postavou. Navyše zápletka má realistický základ vzhľadom na list Johna Lennona pôvodne adresovaný starnúcej folkovej hviezde. Je divácky vďačným mixom komediálneho žánru, vážnejšej témy, skvelého herectva, hudby a prostredia šoubiznisu.
Najväčšiu kolekciu trinástich filmov predstavia Európske zákutia. Zámer či náhoda?
Roky tvrdím, že európska kinematografia je zaujímavá, príťažlivá a má veľké osobnosti. Keď bratia Tavianovci získali pre tromi rokmi Zlatého medveďa v Berlíne za drámu Cézar musí zomrieť, myslel som, že je to krásne zavŕšenie ich umeleckej kariéry. Napriek tomu, že obaja už majú osemdesiatku za sebou, nakrúcajú ďalej. Som rád, že môžeme uviesť ich najnovší film Úžasný Boccaccio. Na druhej strane, objavom je britský režisér Yann Demange so sugestívnou drámou '71, situovanou do Severného Írska, keď vznikalo nebezpečné podhubie pre občiansku vojnu.
A ktoré tri filmy by si návštevníci rozhodne nemali nechať ujsť?
Je ich oveľa, oveľa viac… Zbrusu Nový zákon belgického režiséra Jaca Van Dormaela, ktorý pracuje s úsmevnou ideou, čo keby Boh žil… A Boh žije v Bruseli ako normálny človek, má rodinu, nie je láskavý, nechce pomáhať ľuďom, každý ho otravuje. Potom, povedzme, štylizovaný dokument nášho obľúbeného režiséra Ulricha Seidla V pivnici. Je to mozaika čudesných až bizarných mikropríbehov rakúskych občanov, ktorí väčšinu voľného času trávia v suteréne, v pivnici, a nie vo svojich luxusných domoch. Čo tam robia, bude pre mnohých niekedy viac a niekedy dosť málo úsmevné. A napokon dokument Majdan. Na začiatku vidno ľudí, ktorí prichádzali na centrálne kyjevské námestie, ako sa báli, chýbali im informácie. Na konci filmu známeho Sergeja Loznicu sú už trochu iní. Uvedomili si, že aj ich hlas, ich podpora, ich občianske vystúpenie majú šancu niečo zmeniť.
