"Každý herec je veľký pozorovateľ, voyer aj zlodejíček, A každý smútok, ktorý hrá, mu pridá naozajstnú vrásku,“ povedala česká herečka Aňa Geislerová.
Chystali ste sa stráviť na festivale tri dni aj s rodinou, pre nakrúcanie ste stihli prísť sotva na pár hodín. Pociťujete sklamanie?
Vždy si predstavujem, ako si zo všetkého urobím príjemný odpočinkový zážitok. Nezamýšľam sa nad tým, či mám čas, alebo nie. Vysnívala som si výlet, ktorý však neprekročil rámec mojej fantázie. Ale to je skôr problém mojej predstavivosti.
Zdržalo vás nakrúcanie seriálu Já, Mattoni. Akú úlohu vám v ňom zveril režisér Marek Najbrt?
Krásnu. Volá sa Marie a je to nesmierne silná, zároveň krehká a veľmi zvláštna žena. Povedala by som priam ako víla – celoživotná nenaplnená láska karlovarského podnikateľa a priemyselníka Heinricha Mattoniho, ktorého meno je dodnes značkou minerálnej vody. Keď sme sa prepracovávali k tomu, ako ju stvárniť, režisér mi povedal: Hraj ju ako Angeliku, ale tak, ako keby to nakrúcal Bergman. Je to vysnívaná práca, niečo veľmi romantické, ale zároveň hlboké.
Operace Anthropoid, ktorá vzniká v britsko-francúzsko-českej koprodukcii, je projekt, na ktorom pracujete s režisérom Seanom Ellisom.
Onedlho začíname skúšať a nakrúcanie by sa malo začať koncom júna. Je zvláštne čítať scenár o príbehu dvoch parašutistov Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša, ktorí spáchali atentát na Reinharda Heydricha, v angličtine. Ide o skutočne veľký projekt, v ktorom hrajú veľké hviezdy a ja v ňom mám krásnu rolu.
Čo robia ženy v príbehu dvoch mužov?
Zdá sa to prekvapujúce, ale scenáristi vychádzali z historických podkladov a informačných zdrojov. Gabčíkovi a Kubišovi odporúčali, aby sa po Prahe nepohybovali sami dvaja chlapi. Dostali za úlohu zaobstarať si dámsku spoločnosť, aby pôsobili ako páry a znížili tak mieru podozrenia. Ja a francúzska herečka Charlotte Le Bon hráme „volavky“ (smiech). Naše postavy nie sú "odfláknuté“, naopak, krásne napísané, takže nehráme len "ozdoby“ mužských hrdinov.
Jedného z nich bude hrať Jamie Dornan, známy z filmu Päťdesiat odtieňov sivej. Už ste sa stretli?
Zatiaľ len s Cillianom Murphym, ktorý bude môj "parťák“ v úlohe Jozefa Gabčíka. Robili sme spolu kamerové skúšky a pôsobí na mňa ako ohromný "sympaťák“.
Ste na Jamieho Dornana vôbec zvedavá?
Aby som povedala pravdu, nechcem sa vopred obrniť predsudkami. Ako človeka ho jednoducho nepoznám, nič o ňom neviem, film som nevidela a čítala som len prvý diel knižky. Keď sa s ním konečne stretnem, určite ho nebudem stresovať tým, že hral v Päťdesiatich odtieňoch sivej, pretože som vycítila, že je na to trošku háklivý.
Kde vás scenárista a režisér Sean Ellis vôbec vypriadli?
Film je čiastočne českou koprodukciou, ale producenti David Ondříček a Kryštof Mucha mu rozhodne nepovedali, že musí obsadiť práve mňa. Normálne ma pozvali na kasting, na ktorom bolo veľa herečiek, a skrátka som obstála.
Ako sa začala vaša fiktívna súťaž s Ivanom Trojanom, ktorý má momentálne o jednu sošku Českého leva viac ako vy?
Naše podpichovanie sa začalo pri nakrúcaní filmu Želary. Mali sme prvý natáčací deň, a ako to už býva, nakrúcal sa úplný záver filmu. Ja ako starena Aňa a on ako starší doktor sa driapeme do kopcov v Želaroch. Chceme si niečo povedať, ale z lezenia sme príšerne zadýchaní. Ivan robil drepy, kliky, pobiehal, aby sa zadychčal, a radil mi, že by som tiež mala "zabrať“, aby som skutočne sotva popadala dych. Použila som staré známe klišé: Ivan, ja nemusím, ja to zahrám (smiech). Tak sa začala naša fiktívna súťaž. A hoci sa tvárime, že nie, sme jednoducho obaja veľmi súťaživí. Ostáva to však v rovine hry a priateľstva.
Prezradili ste, že pripravujete knižku. Poviete o nej viac?
Tri roky som písala fejtóny pre časopis Elle – o rodine, láske, deťoch, mužoch… Asi nie je téma, ktorej by som sa nedotkla. Teraz som sa rozhodla, že ich vydám knižne a doplním novými textami. Filmárska práca je virtuálna, preto sa teším, že budem mať niečo reálne, čo možno nosiť, ohnúť, pokrčiť… Budem chodiť a hovoriť: To je moja práca. Je to sen, ktorý si splním a, samozrejme, môžem to využiť ako zámienku na náskok pred Ivanom Trojanom.
Kedy príde kniha na svet?
Niekedy v októbri, novembri, skrátka, mala by sa objaviť na predvianočnom knižnom trhu.
Netajíte, že máte rada "zábavné domáce úlohy“. Pre nakrúcanie ste sa museli naučiť zložiť pištoľ, zvládnuť chirurgický steh či naučiť sa hrať na ukulele. Ktoré z týchto "zadaní“ vám pripadalo najmenej zábavné?
V Nemecku som raz nakrúcala film, v ktorom som hrala špiónku. Pri výsluchu jej mali podať niečo ako sérum pravdy. Pýtali sa ma, či by som zvládla, keby mi injekciu skutočne pichli. Sebavedome som vyhlásila, že je to v pohode. Až na pľaci sa ukázalo, že ide o reálne dobové sklenené striekačky z polovice šesťdesiatych rokov, ktorých ihla je hrubá ako kopyto. A keď ju do mňa "vrazili“, vyčítala som si, že som idiot, ktorý sa do všetkého vrhá po hlave.
Čo móda, chýba vám na navrhovanie modelov chuť alebo čas?
Spolupráca so značkou, pre ktorú som navrhovala, sa skončila. Bola to však úžasná a obohacujúca práca. Chystám teraz svadobné šaty pre jeden svadobný salón, pani po nich vyslovene túži. Na druhej strane však cítim, že potrebujem viac pokoja a času, ale chuť ma neopúšťa. Skôr by som potrebovala, aby mal deň päťdesiat a nie dvadsaťštyri hodín.
Podľa webu čsfd.cz by ste mali tento rok nakrúcať aj projekt Anna s režisérkou Alicou Nellis. Ako ďaleko je táto česko-britsko-nemecká koprodukcia?
Čo? Vôbec nič o tom neviem… Anna bol nádherný projekt o láske, hudbe, vzťahu učiteľ – žiačka, na ktorom Alice Nellis pracovala pred desiatimi, jedenástimi rokmi. Mala som hrať študentku – flautistku. Kvôli postave som sa musela naučiť hrať na veľkej zobcovej flaute. Všetko už bolo pripravené, aj herci.
Prečo sa nenakrúcalo?
Na účasť veľkých zahraničných hviezd sa viaže všetko ostatné. Hviezdny herec nevstúpi do projektu, kým na účte nemá peniaze. Ale zas keď producenti nemajú uzatvorené zmluvy s hviezdami, niektoré fondy nedajú peniaze a všetci sa napokon na celý projekt vykašlú.
Podchvíľou vás ľudia v Trenčianskych Tepliciach zastavovali a žiadali autogram. Aj to rokoch na výslní vám stále chutí potlesk?
Keďže nehrám v divadle, potlesk si nijako zvlášť neužívam. Sem-tam na premiére filmu, čo je tak raz, dvakrát za pár rokov. Ale je príjemnou súčasťou hereckej profesie. A stále mi robí dobre.