"Nie je to film o psích zápasoch ani o chudobnom kraji Anatólie. Je o hraniciach medzi dobrom a zlom,“ pokračoval režisér a scenárista, ktorý pred štyrmi rokmi absolvoval Newyorskú filmovú akadémiu.
Téme psích zápasov v strednej Anatólii sa venoval už v dokumente Otcovia a synovia. V hranom filme ju obohatil o príbeh jedenásťročného Aslana. Citlivého a nevýbojného školáka, z ktorého si spolužiaci urobili terč svojich posmeškov. Po jednom z nelegálnych zápasov ostane skrvavený Sivas (tak sa volá bojový pes) ležať ako mŕtvy. Aslan zistí, že žije…
Vzťah, ktorý nerovnú dvojicu spojí, pozdvihne školákovo sebavedomie. Krutosť, ktorú vidí na nelegálnych psích zápasoch, ho však privedie k nečakanému rozhodnutiu. Drobný tmavooký Dogan Izci je v úlohe Aslana vynikajúci. Nie náhodou ho v Benátkach vyznamenali cenou Bisato d'oro pre najlepšieho herca.
"Turci vnímajú môj film ako skutočnosť. Psie zápasy, ktoré v ňom ukazujem, sú podľa nich odpudzujúce. Ale Sivas nie je skutočnosť! Je to film rovnako ako Superman či Batman,“ vysvetlil Kann Müjdeci, prečo jeho Sivas patrí v Turecku k najkontroverznejším filmom.
Nejde o zakázanú lásku
"Chcela som napísať love story, na ktorej konci sa hrdinovia dozvedia, že sú súrodenci,“ uviedla scenáristka nórskeho filmu Súrodenecká láska Rangild Tronvold. S režisérkou Anne Sewitsky sa podpísali už pod film Happy Happy, ktorý si z festivalu Sundance odniesol Veľkú cenu poroty. Spoločným dielom je aj Súrodenecká láska, súťažiaca o vavríny Art Film Festu. Obaja vyrastali bez matky. Učiteľka baletu Charlotte aj o niečo starší Henrik. Ona chce spoznať svojho brata, ktorý prežil život v inej krajine, on jej pokusy o kontakt chladne odmieta. Napriek tomu jedného dňa zaklope na jeho dvere. Krôčik za krôčikom si hľadajú cestu k sebe, zbližovanie však dopadne inak, ako si predstavovali.
Myšlienkovo provokatívny a psychologicky jemne vybalansovaný príbeh pulzuje erotickou príťažlivosťou a provokatívnymi obrazmi. "Dôležitá otázka je, prečo sa ľudia dostali tam, kam sa dostali – a výsledkom je incest. Nejde len o zakázanú lásku, ale o vzťahy medzi ľuďmi,“ dodala scenáristka Rangild Tronvold.
Modris existuje
"Modrisov príbeh mi rozpovedal priateľ, ktorý bol jeho advokátom. Predobraz hrdinu môjho filmu sa dostal do rovnakých problémov,“ povedal Juris Kursietis. Scenárista a režisér lotyšského filmu Modris, ktorý do medzinárodnej súťaže Art Film Festu prišiel vyznamenaný Cenou Kutxa za najlepší prvý film v San Sebastiane.
Modris má sedemnásť rokov. Vyrastá bez otca, v skromnej domácnosti žije len s matkou. Hracie automaty sú jediná vášeň, ktorá dáva jeho životu aký-taký zmysel. Kvôli hre je ochotný urobiť čokoľvek. Aj kradnúť. Keď z bytu odvlečie radiátor, aby ho predal a získal peniaze na hru, rozhnevaná matka udá syna policajtom. Rozhodla sa dať mu "lekciu“, netušila však, ako bolestne dopadne jej potomok na samé dno.
"Vždy ma zaujímali sociálne témy. Príbehy ľudí, ktoré v televíziách nevidíme a o ktorých sa novinách nedočítame. Dnešným médiám vládnu popové hviezdy a celebrity na jednej a vojny a smrť na druhej strane,“ pokračoval lotyšský filmár, ktorý začínal ako novinár v televízii. Apatia, ľahostajnosť, nezáujem. Modris nevie, čo chce. A nemieni o tom ani premýšľať. Hra je všetko. Napĺňa však mladíkov život? Okolie, dokonca ani svet ho vôbec nezaujíma, rovnako ľahostajne sa správa okolie a svet k nemu. Chladná optika dokumentárnej kamery podčiarkuje naturalizmus drámy, ktorá vyvrcholí nečakane prísnym a vysokým trestom. Za krádež dostane Modris toľko ako iný za znásilnenie.
"Postkomunistické systémy stále chránia bohatých a vplyvných, ale nad chudobnými a nikým nechránenými vynášajú často nespravodlivé či príliš prísne tresty,“ dodal Juris Kursietis.
