Slovensko sa rozlúčilo s Ladislavom Chudíkom, ktorý zomrel vo veku 91 rokov v pondelok popoludní. Rozlúčka sa konala v piatok napoludnie v historickej budove Slovenského národného divadla, za účasti jeho dlhoročných hereckých kolegov, priateľov aj verejnosti.
„Utíchlo srdce, ktoré desaťročia vytrvale bilo, aby on mohol obohacovať nás všetkých, náš svet ako herec filmový, rozhlasový i televízny a ako excelentný recitátor. Odišiel doyen slovenskej divadelnej obce a umelec, ktorý sa neopakovateľným spôsobom zapísal do novodobej histórie slovenského divadelníctva a kultúry,“ povedal Marián Chudovský, generálny riaditeľ SND počas piatkovej rozlúčky.
Vďaka umeleckému majstrovstvu a charizmatickej osobnosti si Chudík získal priazeň aj za hranicami Slovenska. „Očaril divadelné a filmové publikum v Česku, ale aj v ďalších krajinách Európy,“ dodal Chudovský.
„Slovensko má byť na čo hrdé, pán Chudík, majstre – pre mňa ste hrdinom,“ odkázal hereckej legende riaditeľ Činohry SND Roman Polák.
Dušan Jamrich medzi iným spomínal na autoritu Ladislava Chudíka, ktorú nadobudol pokorou, úspechmi a sebaspytovaním. Poďakoval za jeho pevné etické a morálne postoje a hodnoty. Jednotlivé príhovory oddelili ukážky z filmov a divadelných hier, v ktorých Chudík hral.
Ladislav Chudík
(27. máj 1924, Hronec – 29. jún 2015, Bratislava)
Už počas štúdia na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré absolvoval v roku 1947, účinkoval v Slovenskom národnom divadle. Ako 23-ročný mal za sebou už vyše dvadsať postáv. Počas svojho aktívneho hereckého života stvárnil viac ako 400 filmových, televíznych, divadelných a rozhlasových úloh. Naposledy ako najstarší člen Činohry účinkoval v Tančiarni. V rokoch 1946 až 1951 pôsobil na Novej scéne Národného divadla. Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., John Gabriel Borkmann, Višňový sad, Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena, Hamlet, Po páde, Zlatí chlapci a mnohých ďalších.
Vo filme sa začal Ladislav Chudík objavovať v druhej polovici 60. rokov. Medzi jeho prvé filmy patria najmä diela Paľa Bielika, napríklad prvý slovenský celovečerný film Varúj! (1946, réžia spoločne s Martinom Fričom a Jánom Jamnickým), Vlčie diery (1948), Priehrada (1950) či Lazy sa pohli (1952). Prvú hlavnú úlohu mu Bielik zveril vo filme Kapitán Dabač (1959). Ako kapitána Dabača ho pozvali v roku 1960 na filmový festival do írskeho Corku, kde ho nominovali na hereckú cenu.
Najznámejšou Chudíkovou postavou aj za hranicami bývalého Československa je primár Sova zo seriálu Nemocnice na kraji města (1978 – 1981). Z jeho televíznej tvorby treba spomenúť Bačovu ženu (1972), Buddenbrookovcov (1974), Straty a nálezy (1975), Demeterovcov (1976), Louisa Pasteura (1977), Rodinnú anamnézu (1983), Tiene v raji (1986). V posledných rokoch si zahral v snímkach Všichni moji blízcí (1999) či Kawasakiho ruža (2009). V roku 2016 sa do slovenských kín dostane film Červený kapitán, v ktorom si herec zahral jednu z postáv.
