Baladický príbeh vznikol podľa predlohy Dobroslava Chrobáka a Grečner doň obsadil Radovana Lukavského, Gustáva Valacha či Emíliu Vášáryovú, vznikol v roku 1967. Kameru mal na starosti Vincent Rosinec, hudbu k filmu zložil Ilja Zeljenka.
„V Drakovi sa prirodzene spodobilo to, čo som v tej dobe cítil. Keď si to spätne analyzujem, tak vidím, že sa doň projektoval môj odpor voči kolektivizmu, sympatie s indivíduom, no film som nakrútil hlavne kvôli láske. Neuskutočnená láska je mimoriadne zaujímavá téma. Radovan Lukavský, ktorý stvárnil Draka, mi po premiére povedal: ,Pán režisér, netušil som, v akom krásnom filme hrám.' Túto vetu si často opakujem,“ povedal Grečner pred časom v rozhovore pre Pravdu.
"Téma Draka nebola vrchnosti po vôli. Chceli súčasnú, budovateľskú tému,“ spomína zase v rozhovore v rozsiahlom šestnásťstranovom booklete, ktorý je súčasťou DVD. „Bolo veľmi namáhavé získať podporu pre realizáciu scenára. Podarilo sa to pod zámienkou ,klenoty slovenskej literatúry vo filme'. Ostatne tá diplomatická zámienka bola aj pravdivá. Chrobákova próza takým klenotom je: lyrická podoba príbehu s minimom dialógu bohatá atmosférou krajiny a ľudí, ktorých podobu milujem. Pustil som sa teda do zápasu dať tomuto sugestívnemu prozaickému textu vizuálnu podobu, jednoducho povedané ,nepokaziť' jeho krásu.“
Súčasťou DVD je aj úvod k filmu od významného britského filmového kritika Petra Hamesa, ktorý sa venuje stredo- a východoeurópskej kinematografii a okrem iného je autorom publikácie Best of Slovak Film 1921 – 1991. Booklet obsahuje aj sprievodnú esej od filmového teoretika Jonathana Owena. "Drak sa vracia patrí medzi moje najobľúbenejšie filmy zo šesťdesiatych rokov a považujem ho za jeden z najintenzívnejších a najatmosférickejších. Strohosť, štylizácia a využitie hudby a zvuku sú výnimočné,“ píše Owen.
V rovnakej edícii už vyšli filmy Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra, Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska a Obrazy starého sveta (1972) režiséra Dušana Hanáka.