Milan Kňažko: Vždy som chcel vedieť o postave čo najviac

Milan Kňažko v piatok oslavuje 70. narodeniny.

28.08.2015 09:00
Kňažko Foto: ,
Herec Milan Kňažko.
debata (9)

Už ako dieťa navštevoval dramatický krúžok, v ktorom sa spoznal s bratmi Mikulíkovcami či Júliusom Satinským. Vždy rád nahlas čítal, na VŠMU ho však takmer nevzali, lebo komisii sa zdalo, že má akýsi chorý, zastretý hlas. Herecký sen sa mu napokon splnil. A hoci po revolúcii pôsobil v politike, po odchode z nej sa vrátil ku kumštu.

„Nemám už v pláne maximá. Chcem pracovať, kým sa bude dať. Človek má žiť, pokiaľ je to možné, aktívne. Nie som stúpencom dožívania v dôchodcovskom veku, kŕmenia čajok a prechádzok po parku. Tak si budúce roky nepredstavujem,“ odpovedal Kňažko Pravde v roku 2010 na otázku, ako by chcel prežiť päť rokov do sedemdesiatky. Medzitým stihol kandidovať za prezidenta aj primátora Bratislavy a stvárniť niekoľko filmových a televíznych úloh. Najnovšie ho diváci budú môcť vidieť v hlavnej úlohe snímky Agáva, ktorú podľa predlohy Ladislava Balleka nakrúca Ondrej Šulaj.

V miniseriáli Českej televízie Jan Hus (2015)... Foto: ČESKLÁ TELEVIZE/YAN RENELT
Milan kňažko V miniseriáli Českej televízie Jan Hus (2015) si zahral otca dominikána.

„Nikdy som nebol ten typ herca, ktorý otrocky plní režisérove pokyny. Vždy som chcel vedieť o svojej postave čo najviac. Čo chceme inscenáciou, v ktorej hrám, divákovi povedať a ako mu to chceme povedať,“ povedal Kňažko Jánovi Štrasserovi v knihe rozhovorov, ktorá vyšla pred niekoľkými rokmi s podtitulom Nosím v sebe mnohé jazvy. Encyklopédia dramatických umení Slovenska ho charakterizuje ako predstaviteľa zložitých charakterov, ktoré stvárňuje vo výrazných kontúrach. „Rozpätie jeho výrazového registra siaha od tragicky vyhrotených hrdinov po tragikomické charaktery s prvkami ironického nadhľadu, paradoxu a hyperbolizácie.“

Československý Prelet nad kukučím hniezdom

Divadelnú kariéru začínal Milan Kňažko najskôr ako kulisár v SND, po absolvovaní VŠMU a študijnom pobyte vo Francúzsku na konci 60. rokov nastúpil do Divadla na Korze a po jeho rozpustení od roku 1971 až do roku 1985, keď prešiel do SND, bol členom činohry Novej scény. Podľa jeho slov tu niekoľko prvých sezón veľmi nemal čo hrať, prelomovou bola až postava Timošu v inscenácii Leonida Leonova Zlatý koč v réžii Vladimíra Strniska.

Na jeho réžii sa Kňažkovi páčilo, že odmietal divadelné klišé a pre svoje inscenácie hľadal vždy originálny výraz. V Strniskovej réžii stvárnil napríklad aj Mozarta v hre Petra Shaffera Amadeus. Spolu s Pierrom v Goetheho Clavijovi a Lopachinom vo Višňovom sade sú to divadelné postavy, ktoré si vo svojej kariére cení najviac.

Kňažko si zahral aj v množstve televíznych inscenácií a všímali si ho aj filmári. Debutoval v snímke Dimitrija Plichtu Šerif za mrežami (1965) z prostredia nápravno-výchovného ústavu. Martin Ťapák mu zveril hlavnú úlohu vo svojej adaptácii Švantnerovej Nevesty hôľ (1971) a tiež vo vojnovej dráme Zajtra bude neskoro (1972), v ktorej stvárnil kapitána Nálepku. Vznikla v koprodukcii so Sovietskym zväzom. „Až počas filmovania mi došlo, že nehrám vo filme o živote kapitána Nálepku, ale zúčastňujem sa na výrobe politickej agitky o bratstve našich národov spečatenom spoločne preliatou krvou,“ povedal herec Štrasserovi s tým, že agitkami boli aj dva filmy, v ktorých stvárnil partizána Ľudovíta Kukorelliho.

Z iného súdka bola postava Miloša Lexu z filmu Dobří holubi se vracejí (1988) režiséra Dušana Kleina. „Film sa odohráva v protialkoholickej liečebni. Je to ohraničený priestor, kde sa obmedzuje sloboda človeka a potláča sa jeho dôstojnosť. Všetko, čo sa tam deje, celý ten príbeh, je vlastne jedna veľká metafora. Metafora chorej spoločnosti obohnanej ostnatým drôtom. Tá ,liečebňa' sa volala Československá socialistická republika. Koncentrovaná a zneužívaná moc v spojení so šikanovaním nemôže vyliečiť nikoho a nič – ani alkoholika, ani krajinu,“ povedal Kňažko, podľa ktorého sa scenáristovi Ladislavovi Pecháčkovi a režisérovi Dušanovi Kleinovi podarilo nakrútiť československý Prelet nad kukučím hniezdom.

Jamnickej proroctvo

Darilo sa mu aj v ďalších českých filmoch. S režisérom Petrom Weiglom nakrútil trojicu filmových stvárnení opier. Za svoj prvý veľký český film považuje Zánik samoty Berhof (1983) v réžii Jiřího Svobodu, s ktorým nakrútil aj niekoľko ďalších filmov. Detskí diváci môžu Kňažka poznať zo seriálu Safari (1986). „O konkrétnej postave už nesnívam, vlastne som ani nikdy nesníval,“ povedal kedysi Kňažko. „Viem len, že ma vzrušujú tie, ktoré nie sú jednoznačné.“

V roku 1989 sa Kňažko stal jedným z tribúnov nežnej revolúcie. To, že z neho bude revolucionár, mu ešte začiatkom 70. rokov vyveštila herečka Vilma Jamnická. V politike Kňažko začiatkom 90. rokov pôsobil ako spojenec Vladimíra Mečiara, neskôr sa ich kroky rozišli. Bol ministrom zahraničných vecí aj kultúry a tiež generálnym riaditeľom televízie JOJ. Vlani sa vo voľbách uchádzal o post prezidenta Slovenskej republiky, po prvom kole skončil štvrtý. V rovnakom roku sa uchádzal aj o post primátora Bratislavy a skončil na treťom mieste.

Ako sa pozerá na pribúdajúce roky? „Filozofia mojej staroby je ukrytá v tom Lasicovom texte, čo spieva Peter Lipa. Začína sa to zle: ,Tíško a kradmo / to sa jej podobá / prichádza staroba / nezvaný hosť…' No končí sa to dobre: ,…nečakaj ani deň / rýchlo ju odožeň / a získaš čas'. Takže ju odháňam. Ale viem, že je tu.“

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #postava #inscenacia #Milan Kňažko #sedemdesiatka