Hady, hádky, Hádkovci

Kryštof, Matěj sa vás vraj pýtal, či má za upálenie v role Jana Husa chcieť príplatok. Čo ste mu poradili?

Kryštof: Že určite.

A koľko ste si pýtali?

Kryštof: To sme si asi robili „srandu“. Pýtal som sa ho, o čom ten Hus je. A Matěj mi vraví, že na konci ho upália…

Matěj: Tie fóry potom pršali. Stále sa ma niekto pýtal, či mám zápalky a kedy to zapálime. Bol som natretý nehorľavým gélom. Boli postavené tri hranice, dve s figurínou, jedna so mnou. Oheň bol len z troch strán, jednu stranu som mal únikovú, drevo sa namočilo a k nemu sa dalo suché. Takže to baflo plameňom, ale oheň horel pomaly. Kamera to brala zospodu, takže sa zdalo, že plamene ma už olizujú, ale ešte som mal čas.

Ako ste to prežívali?

Matěj: Myslíte upaľovanie? Technicky bolo náročné, ale inak v pohode. Zato mám veselú historku z natáčania v Kutnej Hore. Akurát nemá pointu, je to skôr žánrový obrázok. Keď som ráno o pol deviatej vyliezol z mejkapbusu, okolo bola skupina ruských a skupina japonských turistov. Rusi prešli okolo a veľmi drzo sa pýtali, čo sa deje. Tých sme ignorovali, ale potom prišla organizovaná skupina Japoncov. Vyliezol som v tom husovskom habite a homogénna japonská skupina si ma začala masovo fotiť. Tak ich pozdravujem: ahoj, Japonci. A oni: chichi a všetci naraz odpovedali: Ahoj. Tak to ma bavilo, predstava, ako Jan Hus spája národy. Medzi občanmi Japonska a Husom vznikla interakcia.

Je zaujímavejšie hrať historické postavy alebo súčasníkov?

Matěj: Skôr sa to odvíja od scenára a zúčastnených ľudí. Neviem, ako brat, ale ja nemám vysnenú postavu. Podstatné je, aby bol dobrý a uveriteľný príbeh.

Za Husových čias sa iste rozprávalo inou češtinou ako dnes, to nebol problém?

Matěj: Používali sme vlastne súčasnú češtinu, len v štylizovaných vetách. Husovskej staročeštine by dnes asi nikto nerozumel.

A Husovi dnešní ľudia rozumejú? Ako sa Česi pozerajú na túto postavu?

Matěj: Eva Kanturková napísala román v roku 1980, aj scenár filmu si chvíľu poležal, kým došlo k realizácii. Myslím si, že Jan Hus je nedocenený. Je to škoda, nemáme v histórii veľa ľudí, na ktorých môžeme byť hrdí. A my Česi sme ešte tí Švejkovia, čo všetko zľahčujú, všetkému sa vysmievajú a zhadzujú to. Koproducenti z francúzsko-nemeckej televízie ARTE hovorili, že sú na Husa hrdí, ako keby bol ich. Tešilo ma, že máme v histórii ľudí, ktorí presahujú český rybníček.

Možno to súvisí aj s tým, že Česi sú väčšinou ateisti.

Matěj: Áno, hovorí sa to. Ale v Čechách sa tiež hovorí: Česi sú síce ateisti, ale nedaj Pánboh, aby sa to dozvedel.

Vy ste veriaci? Alebo ste o tom neuvažovali?

Matěj: Dávno som o tom uvažoval, ale je to ťažká otázka. Nechcem sa nikoho dotknúť.

Kryštof: Ja mám strašne rád kostoly. Veľmi sa mi páči, že kostol je vždy dominantou nejakej dediny či staršieho mestečka. Rád tam chodím.

Matěj: Chcel by som žiť v dobe, keď bol ešte Kristus živý. Nemyslím naozaj živý…

Kryštof: Ja som asi kresťan, ale nepraktikujúci. Riadim sa Desatorom.

Matěj: Si vychovaný v kresťanskom prostredí, ale to neznamená, že si kresťan.

Kryštof: Áno, takto sa to tiež dá povedať.

Matěj: Mňa skôr mrzí, koľko zla bolo napáchaného v mene náboženstva, potom ťažko hľadať jedného boha.

Jedno výročie mal Hus – 600 rokov od upálenia, toho hral Matěj, druhé výročie sa týka Karla IV., ktorého hrá zasa Kryštof. Ako sa vám hrá panovník, ktorý sa narodil pred 700 rokmi?

Kryštof: Dnes, keď som v Bratislave, sa točí bezo mňa. Nakrúca sa na rôznych hradoch a zámkoch v južných Čechách. Na historickom filme je skvelé, že si pri ňom človek môže zažiť to, čo už je odžité. Bez filmu by som nechodil uzavretou ulicou, kde inak premávajú električky, a teraz je tam dvesto ľudí v historických kostýmoch. To ma baví.

Keď sa natáčajú filmy k významným výročiam, sú potom očakávania tvorcov, divákov aj kritikov vyššie? Máte aj vy vyššie očakávania?

Matěj: Povedal by som, že hej. Je to v hľadáčiku viacerých ľudí, robia sa reklamné kampane. Ale veľa ľudí mi hovorilo, že v Husovi som bol výborný, tak to asi sledovali.

Ale našli sa aj vrtáci, ktorí kritizovali historické nepresnosti. Znervózňovalo vás to alebo vám to bolo fuk?

Matěj: Už som si zvykol. Aj sám som postihnutý profesiou a keď pozerám film, všímam si detaily, ale nerobím z toho haló.

Kryštof, čo hovorili ľudia napríklad na vaše stvárnenie Egona Bondyho vo filme 3 sezóny v pekle?

Kryštof: On dožil tu v Bratislave a zomrel, keď pri fajčení zaspal a od neuhasenej cigarety mu začala horieť posteľ… Počul som, že Bondyho tak iritovalo rozdelenie Československa, že sa natruc presťahoval do Bratislavy.

Ale jeho manželka Júlia bola z Bratislavy, boli tam viaceré dôvody. Skôr by nás zaujímalo, či sa Bondyho známi vyjadrili k vášmu filmovému stvárneniu.

Kryštof: Režisér a produkcia si na seba vtedy uplietli bič. Povedali, že je to film o Bondym, v skutočnosti bol film len inšpirovaný tvorbou Bondyho a Honzy Krejcarovej, ale vo výsledku to potom ľudia porovnávali so skutočnosťou. Aj ja som si snažil o Bondym niečo zistiť, myslím, že realita bola o dosť krutejšia, divokejšia. Ale my sme netočili životopisný film. Ľudia potom nadávali, že čakali niečo iné. To bola chyba mediálnej „masírky“.

Vráťme sa ešte ku kostýmom. Ako sa cítite napríklad v kostýme Karla IV.?

Kryštof: Pred pár dňami pršalo, takže mi to neprekážalo, ale v tých horúčavách by som v Karlovom kostýme asi umrel. Mám na sebe pančucháče, čižmy, stále nejaké plášte a suknice… Na látkach sa nešetrilo, priviezli nejaké navoskované látky až z Anglicka.

Mení vás kostým?

Kryštof: To nie, ale pomôže mi dostať sa do pocitov postavy. Niektoré vety sa inak hovoria v džínsach a inak v historickom kostýme.

Spoločne ste si obaja zahrali v novom filme Jana Prušinovského Kobry a užovky. Na filmovom portáli csfd.cz ktorýsi filmový divák napísal, že by ho veľmi zaujímala Kryštofova príprava na rolu „smažky“ čiže feťáka. Vraj či ste sa na dva dni zavreli do nejakej malej miestnosti a čítali si prejavy Miloša Zemana, keďže vo filme pôsobíte dosť vykoľajene, čo myslel, samozrejme, ako pochvalu.

Kryštof: No to nie. Rozhodne som sa nikam nezavieral, nehovorím, že som celkom bez skúseností, ale je to odpozorované. Každý máme vo svojom okolí niekoho, kto do drog spadol, v hlavnom meste v každej štvrti narazíte na niekoho, kto v niečom lieta.

Takže bolo jednoduchšie pripraviť sa na túto rolu než napríklad na Karla IV.? Čítali ste si o českom panovníkovi nejaké knihy?

Kryštof: Jasné, navyše pri nakrúcaní je aj historička. Niečo som si zisťoval, ale viac než fakty ma zaujímali také bežné veci, či by si napríklad dal nohy na stôl. Hovorili nám aj formálne veci, napríklad koho by sa dotkol, či sa mu podriadení pozerali do očí, ako sa zasa on správal voči cisárovi.

Zaskočili ste niekedy historičku otázkou, na ktorú nevedela odpovedať?

Kryštof: Myslím, že nie. Skôr sa mojim otázkam smiala.

Potešilo vás, že v Kobrách a užovkách konečne obaja hráte bratov?

Matěj: To bol náš sen. Keď už robíme rovnakú profesiu a máme vzťahy, aké by mali byť. Navyše spolu netrávime toľko času ako v detstve. Vlastne ani vtedy to až tak nešlo, lebo brat mal vtedy len desať rokov, ja som mal šestnásť, bol som v puberte a zaujímali ma iné veci ako jeho…

Kryštof: Zaujímali ho iné veci ako ja.

Matěj: No. Možno nás zaujímali rovnaké veci, ale v iných obdobiach. Takže sme po podobnom filme túžili. Ale hovoril som si, že sa to asi nestane. Aby nám to niekto ušil na mieru a ešte to bolo pozerateľné. A ajhľa, ono sa to podarilo.

Režisér Jan Prušinovský vám Kobry a užovky ušil na mieru? Od začiatku uvažoval o vás dvoch?

Kryštof: Pôvodne chcel Honza Prušinovský len nehercov.

Matěj: A potom si vybral Kryštofa a k nemu pribral mňa, čím mi urobil veľkú radosť.

Vraj ste veľmi túžili aj po role bratov Mašínovcov?

Matěj: To sme veľmi chceli. Ale na to sme už bohužiaľ starí, lebo ich príbeh je priamo viazaný na ich vek. Tí chlapci mali totiž devätnásť či dvadsať, čo bolo veľmi dôležité. Keby sa im to isté stalo neskôr, že by štyroch chlapcov obkľúčili tisíce policajtov a vojakov, bolo by to celkom iné. Mladosť ich zachránila. Tým, že nemali skúsenosti, skočili do mnohých vecí hlavou – podobne ako to robievajú mladí športovci. Neskúsená mladosť im pomohla dostať sa na Západ. Mladosť je v ich prípade kľúčová. Ja mám už 39, brat 33, takže to bolo pasé aj pred desiatimi rokmi. Vtedy by to ešte možno šlo…

Kryštof: Ale šlo by to aj teraz.

Matěj: Nie, nešlo. Už sme starí, bohužiaľ. Ale je to krásny, silný príbeh. Je veľa ľudí, čo ich odsudzujú – zastrelili pokladníka. Iní ich pokladajú za hrdinov.

Pre vás sú bratia Mašínovci hrdinovia?

Kryštof: Pre mňa áno.

Matěj: Aj pre mňa. Rozhodne sa postavili režimu. Nemôžem súdiť situáciu, keď zastrelili pokladníka, mali vojenský výcvik, ich otec bol slávny odbojár. Vždy boli o krok napred pred gestapom, nechávali odkazy: Boli sme tu, nazdar, idete neskoro. Tí chlapci teda v devätnástich rokoch ani nemohli konať inak.

Kryštof: Najlepšie to povedal priamo jeden z bratov Mašínovcov. Pýtali sa ho, prečo šli do ozbrojeného konfliktu a neskúsili radšej vyjednávať. Povedal, že po vojne poslali po kamarátovi cadilac. Kamarát zmizol a cadilac stál pred obecným úradom. Ako sa s takými ľuďmi dá vyjednávať?

Matěj: Pre mňa sú Mašínovci rovnakí hrdinovia ako bol trebárs generál Štefánik. Toho vnímam ako československého hrdinu.

Ešte sa vráťme ku Kobrám a užovkám. Je náhoda, že bratia Hádkovci majú práve hadie prezývky?

Matěj: To je náhoda. Autor scenára to napísal skôr, ako sme sa zoznámili. Kryštof hrá Kobru, ktorá pľuje na ľudí, a ja som Užovka, ktorá nie je jedovatá, ale ako had sa preplazí každodennými nástrahami. Pre zahraničnú distribúciu sa film volá Snake brothers (Hadí bratia) a my sme Hádkovci, ale to je skôr zábavná náhoda.

Mali ste v detstve nejaké prezývky?

Matěj: Mne hovorili „Hade“ alebo „Hádesi“ – ako boh podsvetia.

Kryštof: Ja som bol Krysa, Krišot alebo Karfiol. Na karfiol sme chodili s prababičkou.

To je tá prababička, čo utiekla s ochotníkmi?

Matěj: Áno, to je ona. Ale pradedo ju na konci dediny chytil.

A vy sa na ňu podobáte?

Kryštof: To nevieme. Ja som podobný bratovi.

Matěj: Aj náš tretí brat sa na nás podobá. Je doktor.

Lieči vás?

Matěj: Nie.

Kryštof: Mňa áno.

A ako hercov vás kritizuje?

Kryštof: Veľmi nie. Ani do divadla na mňa nechodí, videl ma hrať asi raz. Keď nezaspí, tak sa mu to páči.

Matěj: Na Kobrách nezaspal. Dokonca nás, myslím prvýkrát v živote, aj pochválil. Povedal: Dobrí ste boli, celkom sa mi to páčilo. Ale skôr sa snaží ľudí liečiť, má dôležitejšie povolanie ako my.

Aj ste sa povadili pri nakrúcaní pre niečo alebo ste v súlade? Hádajú sa Hádkovci niekedy?

Kryštof: Hej.

Matěj: Nie. Teda, čo je pre vás hádka? My sa tak dobre poznáme, že zvýšenie hlasu nemôžeme brať osobne.

Ale Kryštof povedal, že sa hádate.

Matěj: On si robí „srandu“.

Kryštof: Nerobím.

Matěj: Ja sa nehádam, ty sa hádaš, „vole“.

A kolegom nejdete na nervy, že vytvárate herecký tandem? Že namiesto jedného Hádka majú rovno dvoch?

Matěj: Nie, naopak. Kolegovia nám dokonca píšu, že sa im ten film páčil. To nebýva zvykom. Najviac ma zaujímajú názory kamarátov a rodiny.

Tvorcovia Kobier a užoviek tvrdia, že je to divácky atraktívny film. Čo je atraktívny film pre vás? Líši sa to podľa toho, či sa na film pozeráte ako divák, alebo v ňom účinkujete?

Matěj: To je jasné, áno. Som aj divák, herci sme všetci, len niektorí sa tým aj živíme. A je to ako s muzikou. Okrem dychovky sa mi páči špička všetkých žánrov.

Čo má teda rolu dychovky vo filmoch?

Matěj: Aha, tak asi inštruktážne filmy o popise práce. Trebárs keď vás niekto láka na prácu v McDonalde, aby ste sa stali členom ich rodiny.

Videli ste nejaký dobrý slovenský film?

Kryštof: Ja som nedávno videl film Anjel milosrdenstva s Ingrid Timkovou. Je vynikajúci, od režiséra Luthera. Prvýkrát som ho videl ešte v detstve a potom teraz.

Matěj: Pre mňa je bomba film Záhrada. A tiež tretí najnavštevovanejší slovenský film… ako sa to volá… Love od Jakuba Kronera.

Kryštof, vy ste mladší brat, ale už máte dieťa. Ako to, že ste predbehli Matěja?

Kryštof: Jeho sa opýtajte, prečo deti ešte nemá. Tak nejako to prišlo. Samovoľne. Deti už mám dve, chlapcov. Prial by som si ešte dievčatko.

Ako sa vám pracovalo s režisérom Prušinovským?

Kryštof: Na Honzovi je super, že je spontánny. Keď vznikne niečo dobré na pľaci, nebojí sa to použiť. Nie je žiadny egomaniak, je vlastne úplne obyčajný, ale keď sa pre niečo rozhodne, už nerieši, či to nemal robiť inak. Je intuitívny, čo ja som tiež, takže to mi vyhovuje.

A žena vás už režírovala?

Kryštof: Áno, pred dvoma rokmi som natáčal vo Fínsku s fínskou režisérkou. S režisérkami som mal vždy len epizódne roly, ale pri natáčaní nehrá rolu, či režíruje žena, alebo muž.

Pomýšľate na to, že by ste aj vy niečo režírovali?

Kryštof: Občas to človeku napadne. Ale viem, koľko je za tým práce a ešte som na to mladý. Keď budem menej hrať…

Obsadíte brata?

Kryštof: Keď tam preňho bude rola.

A ešte hráte aj v zahraničí alebo ste teraz naplno vyťažený v Čechách?

Kryštof: Teraz sa to trošku stoplo, o to sa človek musí starať, v zahraničí je veľká konkurencia. Človek tam musí byť, a ja by som sa musel sťahovať s celou rodinou.

Neštvalo vás, že v zahraničí ste dostávali samé roly cudzincov?

Kryštof: Nie, vôbec. Jasné, že s mojou angličtinou ako miestna postava neprerazím. Cudzincov hrám rád.

A čo je na obzore ešte okrem Karla IV.?

Kryštof: Ešte budem mať epizódnu rolu vo filme režiséra Svobodu, ktorý točil aj Husa. Hrám tam vojaka z prvej svetovej vojny.

Matěj hrá aj v novej minisérii Mamon, ktorú produkuje stanica HBO. Nezávideli ste mu to?

Kryštof: Hej, závidím mu to. Teda skôr prajem. Mal tam veľa natáčacích dní, ale výsledok nikto neuvidí, pretože to bude na HBO, ktoré pozerá v Česku málo ľudí…

Matěj: Je to o korupcii vo veľkej štátnej firme. Tu však môjho brata hrá Michal Dlouhý. Kryštof si zo mňa robí žarty, že to nikto neuvidí. Ale HBO to bude vysielať aj na Slovensku, v Rumunsku, Bulharsku…

Je iné točiť pre HBO?

Matěj: Iné je to v tom, že sú dobré podmienky na prácu. HBO má normálny rozpočet, naše televízie ich vždy obmedzujú. To je veľký rozdiel.

Kryštof: Práve som si spomenul, ešte sa mi páčil film Lietajúci Cyprián.

Máte rolu, ktorú si najviac vážite?

Matěj: Ani nie, ale momentálne je naším spoločným hitom film Kobry a užovky.