„Tavernier je kompletný, inštinktívne nonkonformný, vytrvalo eklektický autor,“ uviedol riaditeľ festivalu Alberto Barbera s tým, že Tavernier svojou tvorbou celkom nezapadá do kontextu francúzskej kinematografie, napriek tomu ho považuje za ústrednú postavu francúzskej kinematografie. Tavernierov príspevok k filmárčine ako umeniu sa podľa Barberu spája aj s „jeho láskou ku klasickým americkým filmom, ktorých schopnosť zabávať vstrebal bez toho, že by sa vzdal expresívneho rozmeru a spája sa aj s jeho vrodenou vášňou pre politické a sociálne témy, ktoré robia jeho filmy pozoruhodne osobnými a originálnymi“.
Tvorca filmov Hodinár od sv. Pavla, Smrť v priamom prenose, Život a nič viac, Nedeľa na vidieku či Okolo polnoci je držiteľom piatich francúzskych filmových cien César, ceny BAFTA a viacerých ocenení z festivalov v San Sebastiane, Berlíne, Cannes či Benátkach.
„Som veľmi poctený, že dostávam túto cenu od krajiny Rosselliniho, Felliniho, Risiho, Comenciniho, Scolu. Všetci títo režiséri, ktorých som poznal a mal veľmi rád, posilnili moju lásku k filmu,“ povedal 74-ročný Tavernier, vychudnutý po nedávnej operácii.
„Tak trochu mi je to fuk,“ odpovedal na otázku, ako vníma svoju kariéru a svoje miesto vo francúzskej kinematografii. „Dôležité je, že som robil filmy, ktoré som chcel robiť, že som ich robil slobodne, že som si vyberal a stotožnil sa s nimi. Pri ich realizácii som nerobil nikdy kompromisy. Keď som sa ako trinásťročný rozhodol stať režisérom, nevedel som, že budem mať taký výnimočný život,“ uviedol tvorca. Filmár známy svojou politickou angažovanosťou a angažovanými snímkami zdôraznil, že na určitý počet svojich filmov je veľmi hrdý a rád sa k nim hlási.
Podľa Taverniera vo Francúzsku okrem politických elít, ktoré by mali byť, ale nie sú príkladom ostatným, žijú na vidieku prostí ľudia, ktorí sú výnimoční. Práve títo ľudia podľa neho predstavujú „ľudový spodok“ Francúzska, ktorý unikol krajne pravicovému Národnému frontu a o ktorom médiá nehovoria. „To je Francúzsko, ktoré mám rád.“
K svojej dlhoročnej spolupráci s Philippom Noiretom režisér vyhlásil, že „to vďaka nemu som nakrúcal filmy“. Rozprával, ako ho herec dva roky podporoval, kým získal peniaze na svoj prvý samostatný celovečerný film Hodinár od sv. Pavla (1974). „Keď sme to nakrútili, spýtal som sa ho, prečo ma tak dlho podporoval. Odpovedal, že mi predsa dal svoje slovo. Bol to šľachtic a džentlmen.“ Tiež sa vraj pri spolupráci s Noiretom ohromne bavil. Herca označil za veľmi pracovitého a neuveriteľne hanblivého, citlivého a slušného muža. „Myslím na neho stále,“ zveril sa Tavernier. Noiret zomrel v novembri 2006 vo veku 76 rokov.
Režisér tiež poďakoval za spoluprácu osemdesiatpäťročnému hercovi Jeanovi Rochefortovi, ktorý vraj kedysi Tavernierovi povedal, že ho naučil „tykať si s kamerou“. „To je jedna z najkrajších poklôn, ktorých sa mi dostalo,“ dodal Tavernier.
