Vaše filmy sú konceptuálne a experimentálne. S akými reakciami publika sa stretávate? Rozumejú vašim filmom?
Reakcie publika sa neustále menia. Niektorí moju prácu milujú, iní ju nenávidia, druhých zase nudí. Nemyslím si, že pre diváka je nevyhnutné porozumieť deju. Snažím sa u neho sústredene vyvolať intenzívny emocionálno-fyzický záujem a udržať ho. To je omnoho dôležitejšie ako zápletka alebo metafora.
Motýle sa odohrávajú v akomsi bezčasí, v uzavretom svete. Film je poetický a má veľmi špecifickú atmosféru. S príbehom pracujete veľmi minimalisticky a idete si cielene za svojím. Absencia spoločenského a politického pozadia zaručuje filmu nadčasovosť. Vaše filmy sú moderné, aj keď sú zasadené do retro obdobia. Je to prostriedok scudzenia?
Obyčajne vsádzam príbehy svojich filmov do sedemdesiatych rokov. To je minulosť, o ktorej chcem hovoriť. V tejto dekáde som vyrastal a detstvo je vždy tam, kde sa viažu naše najživšie spomienky. Neprekvapuje ma, že množstvo režisérov reflektuje dielom roky, kedy boli deťmi. Ak sa pozriete na filmy z osemdesiatych rokov ako Návrat do budúcnosti, Gremlins alebo Modrý zamat, všetky istým spôsobom odkazujú na päťdesiate roky, keď boli ich režiséri deťmi. Motýle nehovoria o sedemdesiatych rokoch, majú osobitý časopriestor existujúci v paralelnom vesmíre.
Vytvorili ste striktne ženský svet, vo filme sa neobjaví jediná mužská postava. Prečo ste hrdinky odizolovali od mužských postáv?
Chcel som urobiť niečo, čo sa vymyká sociologickým normám. Dúfam, že je film dostatočne absurdný na to, aby sa divák obťažoval otázkami prečo a namiesto toho sa zameral na dynamiku vzťahu. No nápad zobraziť milenky ženského pohlavia pochádza z európskych žánrových filmov sedemdesiatych rokov, zo „sleaze filmov“, ktoré stavajú na lacnej vulgarite. Iróniou je, že väčšinu týchto lesbických filmov natočili mužskí heterosexuálni režiséri.
Čítala som, že Morgiana režiséra Juraja Herza je jedným z diel, ktoré mali priamy vplyv na Motýle. Ako ste sa k nemu dostali? Poznáte slovenskú a českú kinematografiu?
Niečo poznám, no nie je toho veľa. Existuje veľmi dobrá kniha od Petra Hamesa o česko-slovenskej novej vlne. V Británii existuje vydavateľstvo Second Run. Vychádzajú v ňom staré české a slovenské filmy, ktoré u nás vidíte len raritne. Nedávno takto vyšiel film Štefana Uhra Slnko v sieti. Najmä soundtrack filmu Morgiana, ktorý skomponoval skladateľ Ľuboš Fišer, ovplyvnil Motýle. Aká je britská kinematografia? Podporuje štát filmárov s umeleckými ambíciami? Štát podporuje umenie aj nezávislých filmárov. Šestnásť rokov som mal problém financovať filmy a aj keď pri posledných dvoch to šlo hladko, nemám poňatia, či to tak bude aj v budúcnosti.
Vymenovali ste niekoľko konkrétnych filmov, ktoré ovplyvnili váš film Motýle. Kto vás najnovšie inšpiruje?
Momenátne ma neinšpiruje nik, pretože si nedokážem nájsť čas a venovať sa sledovaniu filmov. No z toho, čo som videl nedávno, ma nadchol režisér Carlos Reygadas. Ale aj László Nemes robí mimoriadne neobyčajné veci, čo vidieť na oboch jeho krátkych filmoch aj dlhometrážnom Son of Saul (Saulov syn). Nanešťastie, momentálne pozerám omnoho menej filmov ako kedysi.
Sú také, ktoré sa vás osobne dotýkajú?
Sú. Filmy Lotte Reingerovej.
Motýle ste dokončili v roku 2014. Pracujete na novom filme?
V tomto momente nepíšem ďalší scenár. Aby som bol schopný dôsledne sa sústrediť, najprv potrebujem nepretržitý mesiac ticha, čo sa momentálne nedeje.
Čo je pre vás počas tvorivého procesu najdôležitejšie?
Vedieť, kedy počúvať rady iných, a kedy ich zase ignorovať. Je to neuveriteľne ťažké a zároveň neuveriteľne zaujímavé.
Motýle sa s divákom rafinovane zahrávajú. Ako prebiehala práca na scenári? Mali ste dramaturga?
Píšem sám. Mám malú kanceláriu bez wi-fi pripojenia, môžem tak pracovať nerušene. Niekedy celé hodiny zízam z okna a nie som schopný nič napísať, ale takáto stagnácia je súčasťou procesu písania. Keď písanie „ide“, obyčajne má sklon „ísť“ veľmi rýchlo. Najťažšie je vždy začať.
Čo obvykle naštartuje vašu tvorbu? Situácia, charakter, téma…?
To sa mení od filmu k filmu. Niekedy je to svet, lokácia, alebo atmosféra, ktorú chcem vyjadriť. Inokedy je to práve téma, alebo charakter.
Čo vás na filmovaní najviac napĺňa?
Je to obyčajné potešenie z toho, že niečo robím. Filmovanie je výprava mimo mňa samého. Samozrejme, vždy to zostane len v rovine pokusu, nikdy sa nedostanem dostatočne ďaleko. Práve preto to potrebujem skúšať zas a zas.
Čo by mal mať dobrý film?
Nemal by trvať dlhšie ako deväťdesiat minút.
Peter Strickland
Po úspešných krátkych filmoch Bubblegum a Metafyzická výchova zaujal Peter Strickland dlhometrážnym debutom Katalin Varga. Nasledovali celovečeráky Berberian Sound Studio a Motýle. Strickland posúva filmové médium do nevšedných polôh a radí sa medzi najpozoruhodnejších súčasných autorov.
