Aj keď už uplynulo sedemdesiat rokov od skončenia druhej svetovej vojny, hrôzy holokaustu sú nielen v kontexte súčasného európskeho diania stále aktuálne. Režisérom a scenáristom cyklu Spravodliví je filmár Jaro Vojtek, ktorého téma so silným humanistickým odkazom osobne zaujala. Podľa režiséra je dôležité zdôrazňovať potrebu ľudskosti a nezabúdať na minulosť.
Príbehov záchrany Židov Slovákmi je podľa Vojteka mnoho. Filmári vybrali desať takých, ktoré sa im zdali vizuálne i obsahovo najzaujímavejšie. Protagonisti jednotlivých dielov sa navzájom nepoznajú. „V zberných táboroch sa stretávali skôr deti zachránených. Rodiny záchrancov sa nepoznali, ale rodiny zachránených sa podozvedali o tom, kto ich do záchranných útulkov poslal,“ objasňuje Vojtek. Tí, ktorí sa rozhodli podať Židom pomocnú ruku, boli vystavení obrovskému riziku. „Dokonca v jednej dedine zachraňovali Židov dve rodiny, ale navzájom o sebe nevedeli, pretože mali obrovský strach. Nik sa nemohol dozvedieť o tom, čo robia. Museli mlčať,“ približuje filmár.
Jara Vojteka najväčšmi zaujali dva príbehy. Syn zachráneného Žida, pán Tomáš Klein, prišiel na Slovensko za ľuďmi, ktorí jeho otca zachránili. Zaujímal sa o to, ako to prebiehalo. Pán Klein podľa Vojteka toto stretnutie prežíval veľmi emotívne. „Uvedomil si, že keby nebolo týchto ľudí, nežil by. A to sa stalo aj v poslednom príbehu. Paniu zo "záchrannej“ rodiny sme vzali do Izraela. Tam sa stretla s potomstvom, ktoré vďaka jej rodičom mohlo normálne žiť a pracovať. Pravnúčatá a vnúčatá zachránených Židov chceli počuť, ako to bolo, prečo im pomohli. Videla reálny výsledok, o ktorý sa zaslúžili jej rodičia. Tomuto príbehu sme venovali posledný, až polhodinový diel," vysvetľuje filmár.
Podľa Vojteka bolo veľmi ťažké nájsť žijúcich pamätníkov. „Bolo to o päť minút dvanásť. Nakrúcali sme s ľuďmi, ktorí mali vtedy desať, dvanásť rokov. Židov zachraňovali ich rodičia. Dnes majú tieto deti vyše osemdesiat rokov, ich príbehy sme teda zachytili v poslednej chvíli. Chvalabohu, počas nakrúcania na tom boli fyzicky i mentálne veľmi dobre, všetko si pamätali, vedeli o tom detailne rozprávať. Vznikli tak pohľadnice odkazujúce na minulú dobu.“
Jednotlivé príbehy prepája podstata záchrany človeka človekom. „Snažil som sa vybrať rôzne typy záchrany. Najzaujímavejšie príbehy cyklus ešte len ponúkne,“ uzatvára dokumentarista Jaro Vojtek.
