Na rozdiel od knižnej predlohy Timura Vermesa však film nie je len satirou na mediálnu a politickú scénu, ale snaží sa ukázať aj to, ako je súčasná nemecká spoločnosť náchylná na ovplyvňovanie populistami.
Vermesova kniha vychádza z predpokladu, že sa Hitler prebudí v súčasnom Berlíne, posledné spomienky má na udalosti krátko pred svojou samovraždou na konci druhej svetovej vojny. V neznámom prostredí sa rýchlo zorientuje a vracia sa k šíreniu nacistickej propagandy, ktorú časť divákov vníma ako komediálne vystúpenie. Protagonistovi knihy sa však vďaka popularite v televízii a na internete darí získavať nových stúpencov.
Filmová verzia sa väčšinou drží knižnej predlohy, režisér David Wnendt však do svojej snímky zaradil niekoľko improvizovaných pasáží. Pri nich predstaviteľ Hitlera Oliver Masucci hovoril s bežnými ľuďmi v berlínskych uliciach a vyjadroval sa v duchu nacistického vodcu, alebo prišiel na demonštrácie krajne pravicovej Národnodemokratickej strany (NDP).
„Mnoho ľudí malo nefalšovanú radosť, že Hitlera vidí,“ povedal režisér v televízii N24. Niektorí ľudia podľa neho dokonca aj pred kamerami vyjadrovali súhlas s tézami filmového Hitlera a neváhali sami dávať najavo rasistické a xenofóbne názory.
Podľa Wnendta je tak film predovšetkým výpoveďou o nemeckej spoločnosti. „Na začiatku sme chceli, aby sa ľudia tomuto zločincovi mohli zasmiať, aby sa ukázalo, aký bezvýznamný človek to v skutočnosti bol. Ale postupom času začína byť aj vo filme jasné, že by Hitler nikdy nemohol dosiahnuť svoj vplyv bez pomoci úplne normálnych nemeckých občanov a proti ich vôli,“ povedal režisér.
Už pred filmovým spracovaním sa Vermesova kniha dočkala divadelných verzií. Román vyšiel v roku 2012 a v Nemecku sa stal senzáciou. Za prvý rok sa ho predalo vyše 700-tisíc výtlačkov a tiež 300-tisíc audiokníh. Vermesova kniha bola preložená do viac ako 30 jazykov, po slovensky vyšla vlani.
