Zemeckisov superhrdina je umelec

Experiment s divákom

Pre hollywoodskeho „machra“ je najnovší film viac ako symbolický. Tak ako hrdina príbehu Philippe Petit (Joseph Gordon-Levitt), aj Zemeckis chodil nad priepasťou. Zápasil totiž s neistotou, či bude divák ochotný akceptovať jeho iluzívnu hru s hĺbkou a výškou, na čom stojí napätie príbehu.

Jeho digitálno-psychologický experiment vyšiel, výsledkom čoho je hyperrealistický 3D obraz. Prostredníctvom výškových budov vytvára perspektívu, aby primal diváka vnímať hĺbku. Nazýva to „podvedomým pohybom“ a stavia na Kierkegaardovej filozofii. Z ilúzie výšky, v ktorej sa akrobat Petit prechádza, sa divákovi miestami skutočne zatočí hlava.

Zemeckis nás po celý čas pripravuje na Philippov záverečný „balet“ v nepredstaviteľnej výške nad New Yorkom. Otázku, ako diváka zviazať s hlavným hrdinom, urobiť z neho „emocionálny magnet“ a prežívať jeho pocity vyriešil vnútorným monológom a retrospektívnym rozprávaním. Philippe je naším „sprievodcom“ a Zemeckis tak využíva prácu so žánrovou konvenciou rozprávky, čím dáva príbehu nadreálny rozmer.

Mladý povrazolezec je posadnutý myšlienkou prekročiť svoje možnosti a dokázať nemožné. Jeho cieľ je obsesívny, je abstraktnou vášňou a predsa strháva nielen postupne sa pridružujúcich „komplicov“, ale aj samotného diváka. Zádrhom sú pomerne plocho vykreslené charaktery, ktoré podliehajú téze. Za každú cenu robiť svoje umenie a nedať sa ničím zastaviť.

Túžba prejsť sa medzi mrakodrapmi je uskutočnená pod heslom „účel svätí prostriedky“. Umelec je egoistom, riskuje slobodu priateľov. V kontexte témy, ktorú autor sleduje, je táto sploštenosť akceptovateľná. Paradoxne najlepšie zadefinovaný je vzťah hlavného hrdinu so sebou samým.

Zemeckis heroizuje Petita i jeho umenie, no podarilo sa mu civilne a zároveň citlivo preniknúť do jeho vnútorného sveta. Motivácie sú síce iracionálne, ale akceptujeme ich. Režisér skúma, odkiaľ sa berie tvorivá sila umelca a chuť urobiť práve „toto“. Phillippe Petit umením ušľachtilo zbiera hviezdy a dáva divákovi nádej, že je možné dotknúť sa ich.

Chladný odstup

Zemeckis nás vezme do výšky, no do hĺbky s ním nespadneme. Hladí predovšetkým zmysly. Hollywoodske klišé o splnenom sne zobrazil bez pátosu, jeho naivne detský optimizmus sa divákom zaručene nezunuje.

Režisér vedie hercov často do štylizovanejších polôh a vytvára tak odstup od zobrazenej skutočnosti. Joseph Gordon-Levitt je dokonalý Philippe Petit. Uveríme mu každý krok. Autor sa spolieha na významovú skratku, vizuálnu virtuozitu a sympatické postavičky. Vzťahy sú síce presné, zostávajú však v náznakoch, jednoducho si pýtajú viac.

Postavy sa pohybujú v retro metropolách Paríži a New Yorku a film zaváňa nostalgiou komédií starého Hollywoodu. Dokazuje to „cirkusová“ vynaliezavosť, vizuálna pompéznosť a preexponovaná výtvarnosť. Zemeckisov rukopis je rozprávkový, no v porovnaní s inými hollywoodskymi čarodejníkmi ako Spielberg, je predsa len „triezvejší“, s pátosom pracuje omnoho striedmejšie. Odsýpajúci príbeh stojí na klasických dramatických základoch „starej školy“. Vkusne mieša prvky krimi, trileru, komédie i rozprávky a fungoval by aj ako animovaný film.

Na lane je príbehom hrdinu, ktorý neváha prekročiť zákon a všetko riskovať. Robert Zemeckis síce prináša svojského hrdinu s nevšedným cieľom, no strhujúci návrat Forresta Gumpa sa nekoná.