„Čistič“ Tomáš nachádza únik zo stereotypného smútku prostredníctvom nevšedného vzťahu s Kristínou. Ujsť za hranice „tu a teraz“ je však pre oboch omnoho komplikovanejšie, ako by sa zdalo. Po svetovej premiére na festivale vo Varšave dorazil film do slovenských kín.
Z traileru k filmu som mala dojem, že pôjde o triler. Prekvapujúco má veľmi silnú romantickú linku, na ktorú púta diváka.
Príbeh by sa dal vystavať aj na trilerovej linke, ale rozhodli sme sa sústrediť na prerod postavy a práve láska môže človeka zmeniť. Na začiatku bolo niekoľko, väčšinou veľmi temných, podnetov. Napríklad zážitok Petra Bebjaka zo susedstva, ktorý bol nepriamym svedkom domáceho násilia. To sa skončilo podobne, ako sa náš film začína.
Akými zmenami ste prešli od prvotného námetu?
Svojím spôsobom sme práve hľadali cestu medzi trilerovými a romantickými prostriedkami, v tomto smere nastali asi najväčšie zmeny v procese písania. V príbehu ubudlo temno alebo lepšie povedané získalo inú podobu. Postupne nám prišla nosná práve romantická línia. Menili sme reakcie postavy na určité situácie, a tak sa často zvrtol celý ďalší príbeh.
Hlavný hrdina je pomerne komplikovaný charakter. Vedeli ste sa naladiť na jeho „podivínstvo“?
Tomášov charakter sme budovali s Petrom Bebjakom do veľkej miery z nás. Možno to vyznie strašidelne, keďže Tomáš je čudák a jeho reakcie sú mnohokrát nepravdepodobné, až desivé. Ale scenáristovi nezostáva nič iné, ako vychádzať zo seba a z toho, čo videl, čo ho ovplyvnilo. Samozrejme sme realitu hyperbolizovali, keďže ide svojím spôsobom o štylizovaný film. Nechceli sme, aby bol Tomáš vyslovene realistický, predsa len, vkráda sa ľuďom do bytov a sleduje ich. Do Čističa sme dali niečo zo svojich strachov aj úchyliek. Som veľký voyeur, neustále sa pozerám na ľudí. Nemôžem pracovať ako iní kolegovia v kaviarňach, pretože ma ľudia rozptyľujú, chcem o nich zisťovať viac.
Peter Bebjak je skúsený filmár, učil vás na VŠMU. Ako sa začala vaša spolupráca?
S Petrom Bebjakom sme sa nedali „profesionálne dohromady“ na škole, ale na festivale Barbakan v Banskej Bystrici. Bavili sme sa o filmových žánroch a prišiel s tým, že by chcel natočiť horor a že má momentálne čas, techniku aj ľudí. Asi o týždeň nato mi Peter zavolal, že má pre mňa pracovnú ponuku, ale máme na to tri týždne. Bola to celkom veľká výzva, keď som si predstavil, že popri škole, pred koncom semestra, by som mal napísať ešte deväťdesiatstranový scenár… Tak som toho veľa nenaspal, ale urobil som to. V roku 2012 vznikol film Zlo a začala sa naša spolupráca.
Nepociťujete voči nemu predsa len istý rešpekt?
Mám pocit, že sme si sadli aj ľudsky. Vlastne sa skoro o ničom nebavíme vážne, snažíme sa ku všetkému pristupovať s nadhľadom. S Petrom sa inak ani nedá, on si vlastne robí srandu zo všetkých. Na profesionálnej úrovni sa rešpektujeme a trúfam si povedať, že sme kamaráti.
Ako scenárista máte hlavné slovo vy?
Bebjak je predovšetkým režisér. Keď píšeme scenár, ja som ten, čo si to odsedí na zadku, ale všetko pravidelne konzultujeme, každú zmenu, ktorá nastane. Spolu hľadáme lepšie a iné spôsoby. Tento kolobeh trval v prípade Čističa rok a pol, na rozdiel od Zla, ktoré sme napísali za necelé tri týždne.
Mala som pocit, že film Zlo bol precízne pripravený, predsa len, keď chceš robiť žáner, musíš o ňom vedieť všetko.
Peter ma oslovil s ponukou asi aj preto, že vie, ako dobre mám horory napozerané. Sledujem ich často, je to pre mňa ventil, lebo pri nich často môžem vypnúť niektoré časti mozgu a nechať pracovať tie základnejšie, ktoré pracujú so strachom, napríklad. Strach je príjemne základná emócia.
Aj pri Čističovi ste sa inšpirovali konkrétnymi filmami?
Išlo skôr o antiinšpirácie. Najprv som pozeral filmy s obdobnými motívmi ako voyerstvo, ale snažil som sa od tých filmov odkláňať. Nechcel som ísť na rovnaké pole, nemalo by zmysel robiť to isté. Neskôr som sa snažil pozerať iné filmy, aby som nekopíroval ani podvedome. Dúfal som, že ma nepriamo ovplyvnia a prenesiem do scenára niečo neobvyklé pre daný žáner.
Chceli ste, aby bol dej nepredvídateľný?
Informácie sme sa snažili rozložiť do náznakov a do celého príbehu, aby sa divákom nevyliahol kompletný charakter hneď na začiatku, ale aby sa o ňom dozvedali v priebehu deja a hádali, čo sa mu asi tak môže ďalej stať.
Splnil výsledok vaše očakávania?
Za filmom si stojíme. Samozrejme, pri spracovaní scenára došlo k zmenám, keďže film je kolektívne dielo, ale ja ich veľmi oceňujem. Prekvapili ma herci. Rebeku Polákovú som poznal z divadla a z menších filmových úloh, Noëla Czuczora som nepoznal vôbec. Keď som na pľaci videl, ako s nimi režisér pracuje, a keď som videl, čo do filmu sami dávajú, bolo to veľmi príjemné. Neprehrávajú a nejde o taký ten typ herectva, ktorý neradi vidíme v slovenskom filme. Sú to neopozerané tváre, ale dúfam a želám im veľa príležitostí, aby sa mohli opozerať, pretože si to zaslúžia.
Pýtam sa, pretože niektorí scenáristi svoj scenár po tom, čo dostane audiovizuálnu podobu, nespoznávajú.
Keď som videl finálnu verziu Zla, mnoho vecí som v ňom nespoznával. Vedel som, že sú to moje repliky, no mnoho vecí bolo inak, preto som si pri Čističovi vydobyl, aby som bol prítomný na pľaci. Aby som tam iba nezavadzal, robil som klapku. Videl som, ako sa všetko vyvíja, prečo dochádza k odstupu od toho, čo je na papieri a chápal som zmeny, pretože boli opodstatnené. Je to iná vec, než som pôvodne napísal, ale neznamená to, že horšia. Väčšina zmien, ku ktorým došlo, mi pripadá funkčná.
Asi išlo o menšie zmeny týkajúce sa dialógov.
Prevažne. Tým, že som bol na nakrúcaní, mohol som ich v prípade potreby rovno prerobiť. Neraz som sa krčil niekde v kúte a prepisoval scenár.
Čistič je v kinách, čo bude ďalej? Plánujete s Petrom Bebjakom spolupracovať naďalej?
Plánujeme a chceli by sme urobiť opäť niečo iné. Pripravujeme scenár, ktorý sa bude síce odohrávať v podobnom prostredí ako Čistič, no žánrovo má asi najbližšie ku komédii. Ale čistokrvná komédia to nebude, asi by som ju ani nevedel napísať, a myslím, že Petrovi Bebjakovi to tiež nie je úplne blízke. Mala by to byť komédia o postave v ťažkej životnej situácii, z ktorej sa snaží nájsť východisko. Viac neprezradím.
Ako sa vám po horore a „upršanom“ Čističovi píše humor?
Je to vlastne dosť trpká komédia, a tak naplno využívam svoju škodoradosť. Postave hádžem pod nohy polená, aj keď je hrdina dobrák a mám ho veľmi rád, ale komika často vyplýva z jeho reakcií na neobvyklé situácie. Nový je pre mňa hlavne fakt, že od začiatku robíme s pevnou štruktúrou príbehu, s členením na kapitoly. Pri Čističovi sme mali najskôr len zhruba načrtnutý dej, až postupne sme hľadali formu a spôsob, ako príbeh podať.
Foto: cinematic
Peter Gašparík je spoluautorom scenára filmu Zlo, ktorý režíroval Peter Bebjak, a v súčasnosti dvojica pracuje na ďalšom celovečernom projekte. Podieľa sa na dramaturgii krátkych dokumentárnych filmov pre neziskové organizácie, spolupracuje na podujatí 4 živly, dramaturgických workshopoch Midpoint a prehliadke Týždeň slovenského filmu.
