Pasoliniho filmové výkriky v kine Lumiére

Tvorba i osobnosť talianskeho filmára, spisovateľa, novinára a intelektuála Piera Paola Pasoliniho je v mnohom kontrastná. Do nepohodlných tém sa púšťal s vervou a bez zábran, za čo si vyslúžil protichodné reakcie. V súčasnosti nadobúda jeho rozporuplné dielo nový rozmer.

03.11.2015 08:55
Pasoliniho Evanjelium podľa Matúša premietne... Foto:
Pasoliniho Evanjelium podľa Matúša premietne kino Lumiére vo štvrtok 5. novembra.
debata (1)

V bratislavskom kine Lumiére sa od utorka 3. novembra do 10. novembra uskutoční retrospektívna prehliadka diela Piera Paola Pasoliniho. Umelca pripomenie pri príležitosti štyridsiateho výročia jeho násilnej smrti. Okrem hraných filmov premietnu dokumenty Poznámky k africkej Oresteie či Pasoliniho zúrivosť, poviedkové filmy Rogopag, Láska a zúrivosť a životopisný film Abela Ferraru, ktorý zmapoval posledné dni filmára v snímke Pasolini v hlavnej úlohe s Villemom Dafoem.

Pasolini za štrnásť rokov svojej režisérskej kariéry natočil viac ako desiatku celovečerných a niekoľko krátkometrážnych filmov. Neorealizmus raných šesťdesiatych rokov sa postupne pretransformoval do osobitej poetiky, ktorú dosahoval literárnou hrou s filmovým jazykom. Jeho diela sú angažované a presiaknuté nepokojom zúrivého býka, bije sa v nich láska k svetu a zároveň jeho krutá obžaloba.

Ako mestské dieťa bojoval proti konzumnej hystérii, ako komunista sa staval proti konvenciám, za čo ho vylúčili zo strany, a namiesto toho, aby poslušne skrýval svoj ateizmus a homosexualitu, ostentatívne vyčnieval z davu. To všetko sa odrazilo vo filme Teoréma, ktorý natočil v roku 1968 podľa vlastnej rovnomennej knihy a označil ju ako „vážny film“. V mysteriózne ladenom príbehu sa zameral na buržoáznu milánsku spoločnosť a vyskladal vzorkovnicu jej túžob, pokleskov a grimás.

Z najspodnejších prúdov talianskej spoločnosti vyplavuje tváre malých „niktošov“ v debute Accatone z roku 1961. Od tohto momentu sú neodmysliteľnou súčasťou jeho tvorby.

„Existenciálne trampoty“ pasáka Vittoria Accatoneho si tykajú s témou filmu Cabiriine noci, ktorý napísal Pasolini spolu s režisérom Federicom Fellinim. Z podobného súdka je aj jeho druhý film Mamma Roma. Na malom príbehu ženy, túžiacej vymaniť sa z minulosti a byť matkou, ukazuje predsudky a do mäsa vrastený spoločenský status.

Nadčasový epický príbeh Evanjelium podľa Matúša je „ľudovým filmom“ určeným masovému publiku, od ktorého sa filmár neskôr dištancoval. Zaujímal sa o univerzálne témy a v sedemdesiatych rokoch sa rozhodol adaptovať klasiku stredovekej literatúry.

Retrospektívna prehliadka prinesie aj jeho erotizujúcu „trilógiu života“. Film Dekameron podľa Boccacciových literárnych poviedok, adaptáciu Chaucerových Canterburských poviedok, Kyticu z tisíc a jednej noci, ale aj prvý a zároveň posledný film zo zamýšľanej „trilógie smrti“ Saló, alebo 120 dní Sodomy. Vo filmoch trilógie aj v psychologickej dráme Teoréma zaznie ikonická hudba Ennia Morriconeho.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Kino Lumiere #Pier Paolo Pasolini #prehlidka diela
Flowers