Postmoderný Bond na retro vlne

Bond žije tu a teraz, vo svete, kde je najväčšou zbraňou informácia. Vďaka predsmrtnému odkazu od jeho bývalej nadriadenej¤M sa dostane na stopu monštruóznej spoločnosti najnebezpečnejších mocných SPECTRE. Musí tak čeliť dávnemu nepriateľovi i vlastnej minulosti. Bond však nie je žiadny „Mickey Mouse“, do nebezpečnej misie sa púšťa na vlastnú päsť a spoločnosť mu robí múdra kráska Madeleine Swannová (Léa Seydouxová).

Menej a pomalšie je viac

SPECTRE otvára nepretržitá vizuálna jazda, kamera Hoyte Van Hoytema (Interstellar, Ona) nájde hrdinu v preplnených uliciach Mexico City počas osláv dňa mŕtvych a okamžite sa rozbehne napínavá akcia so všetkým, čo k bondovke patrí. Tajomná kráska, nepredstavení „záporáci“ a zašifrovaný odkaz v podobe prsteňa rozohrajú ruskú ruletu.

SPECTRE je čistejší, umiernenejší a romantickejší film ako predošlá Mendesova bondovka Skyfall. Akčné scény nie sú len efektnou konštrukciou podopierajúcou pozornosť diváka, vyplývajú zo vzťahov. Je kokteilom štýlovej estetiky pretechnizovaného sveta a retro fetišov. Bond stelesňuje oldschoolového džentlmena, presne tak, ako ho kedysi definoval spisovateľ Ian Fleming.

Mendes pripravil divákovi cinefilskú jazdu definovanú dlhými zábermi, nenápadným strihom a skvelými hereckými výkonmi. Precízne vyskladaný príbeh kalkuluje s akurátnou dávkou strachu, napätia, romantiky a umierneného humoru bez toho, aby diváka podceňoval. Režisér uprednostnil filmovú surovinu, čím chcel podčiarknuť emocionalitu a mäkkosť obrazu, aj keď miestami na úkor kvality, čo sa odrazilo predovšetkým pri nočných scénach. Aj napriek tomu často volí šero, aby vyzdvihol intimitu scén. Uprednostnil atmosféru pred technickou dokonalosťou, čo je bez debaty nostalgickým gestom.

Film je síce štylizovanou hrou, no rezonujú v ňom aktuálne spoločenské udalosti. Odkazuje na odhalenie nekalých praktík americkej informačnej služby jej pracovníkom Edwardom Snowdenom a bez hany ponúka svoj výklad zákulisia teroristickej organizácie. Aj keď do špinavej hry zapája politikov a podnikateľov, SPECTRE nie je obžalobou systému. V popredí je niečo celkom iné, Bond ako muž. Trochu unavený, možno i zamilovaný, ale na zaváhania, aké predviedol v predošlom filme Skyfall rozhodne nemá čas. Plne ho zamestnáva temný nepriateľ z minulosti, krásna milenka v ohrození i tajná služba, ktorej hrozí zánik.

Šarkan tancujúci vo vetre

Príbeh sa vracia do Bondovej minulosti, funkčne tak pracuje s prehistóriou postavy. Intertextualita ako znak postmoderného filmu je tu obzvlášť vítaná, pripomínanie minulých dejov je miestami nevyhnutné a SPECTRE myslí i na diváka, ktorý nepozná predošlé Craigove bondovky. Premyslený príbeh má v zásade jednoduché jadro a nič nenechá nedopovedané.

Bond je superhrdina a svoj status do bodky spĺňa, skratkovitá psychologizácia ho zbavuje smútku i strachu. Funkcie postáv sú naprogramované tak, ako sa na pravý akčný film s cieľom stiahnuť diváka za okraj každodennosti patrí.

Niektorým bude možno nepohodlné, že vo filme je viacero „tichších“ pasáží, no strhujúci záver ich celkom iste do sýtosti uspokojí. Bond sa na dôchodok rozhodne nechystá a SPECTRE je dôkazom, že keď sa archetypálneho hrdinu zhostia profesionálni filmári s jasne zadefinovaným cieľom, stále má čo ponúknuť.