Spielberg sa Mostom špiónov zhlboka nadýchol

Od uvedenia režisérovho posledného filmu, vlažnej životopisnej drámy Lincoln ubehli tri roky a Mostom špiónov sa vrátil v najlepšej forme. Herec Gregory Peck sa o príbeh zaujímal už v šesťdesiatych rokoch, keď ho ponúkol štúdiu MGM. Namiesto neho sa v hlavnej úlohe ako právnik James B. Donovan objavil Tom Hanks.

S odkazom na starú školu

Scenár vychádza z komplikovaných reálnych udalostí odohrávajúcich sa desať rokov po skončení druhej svetovej vojny v USA, keď spoločnosť pobúril proces s ruským špiónom Rudolfom Abelom. Ujme sa ho špičkový právnik James Donovan (Tom Hanks) a vďaka svojim neochvejným zásadám sa namočí do poriadne studenej vojny plnej nedôvery a nebezpečného upodozrievania. A to všetko na rozsiahlej, „medzinárodnej“ úrovni.

Most špiónov je celkom netradičný film nadväzujúci na výrazové prostriedky „starej školy“, na éru noiroviek a atmosféru temných krimi príbehov i vojnových drám. Film sa pohráva s konvenciami a v kontexte so Spielbergovou predošlou tvorbou je celkom iný. O generáciu mladší scenáristi ho majú v úcte, aj keď ich rukopis je celkom odlišný.

V zauzlených udalostiach sa autori dokonale vyznajú a pozorný divák by sa nemal stratiť. Informácie sú servírované zrozumiteľne, bez schematického zápachu. Príbeh je dynamický, a aj keď sa posúva prevažne na základe argumentačných „súbojov“, rozprávaniu dominuje obraz. Spielberg stavil na „retro look“, čo sa neodrazilo len v použití farebných filtrov, ale aj v spôsobe snímania, strihu (prelínačky) a herectve, ktoré až nostalgicky odkazuje na starý Hollywood.

Po tom, ako Rusi zatknú amerického pilota, odhodlaný Donovan sa ho pokúsi získať späť výmenou za väzneného Abela. Do hustej polievky primieša osud ďalšieho väzňa. Americký študent končí za mrežami, pretože sa v nesprávnom čase zdržiaval na nesprávnej strane čerstvo postaveného berlínskeho múru. Donovanov cieľ sa tak nečakane rozrastá a stáva sa jeho poslaním.

Spielbergov sklon k „veľkým gestám“ sa skvelo dopĺňa s vynaliezavým „coenovským“ humorom, ktorý sa nehanbí ani hrdinskej drámy s nálepkou „true story“. Most špiónov vyzdvihuje demokraciu zasľúbenej zeme USA a zároveň vtipne glosuje americké tajné služby, západný konformizmus aj katalógový rodinný život.

Netradične tradičné rozprávanie

Spielbergovi hrdinovia sú muži zastávajúci skutočné hodnoty. Predsa len nejde o klasického hrdinu. Donovan je z naozajstného mäsa a kostí. Nemotorne naráža na prekážky, pretože svoju „misiu“ podcení. Rozprávanie je úhľadné a postavy zapamätateľné. Rozumieme ich motivácii a veríme argumentom, čo je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich divákovu pozornosť. Coenovci nás vyvádzajú z miery a často „zákerne“ odvádzajú pozornosť vtipmi. Štedro tak osviežujú komplikovanú fabulu.

Príbehovú mnohovrstevnatosť budujú na princípe narúšania tradičných štruktúr často bizarnými zvratmi a prvkami, ktoré by sa v obdobnom žánri nikdy neobjavili. Hrdinovia majú „podproblémy“, aby odvádzali pozornosť a občerstvili diváka. Most špiónov stojí na argumentačnej hre, na silných dialógoch, ktoré nie sú popisné a zároveň vysvetľujú motiváciu. Mnoho postáv si divák zapamätá aj vďaka tomu, že medzi nimi a hlavným hrdinom Donovanom vzniká napätie.

Amerika sa hrdo načahuje za slobodou, zatiaľ čo Európa sa hrbí v studenej vojne a upodozrievavo škúli na všetky strany. Staromódny motív je pritiahnutý za vlasy, no paradoxne si ho možno vyložiť ako autorský zámer. Vyvrcholenie príbehu sa predsa opäť podarilo prepáliť na príkry karamel. Coenovci a Spielberg sa navzájom „doberajú“ a ich hra je dokonalou zmesou nezávislého amerického filmu a hollywoodskeho remesla. Baviť bude diváka, ktorý nielen „konzumuje“, ale aj rád odhaľuje.