Recenzia: Izba sa pozerá detským pohľadom

Domov malého Jacka (Jacob Tremblay) ohraničujú štyri steny stiesnenej izby. Žije tu so svojou matkou Joy (Brie Larsonová).

13.12.2015 16:00
2 Foto:
Jacob Tremblay a Brie Larson v dráme Izba.
debata

Režisér Lenny Abrahamson inklinuje k ponurejším námetom a z negatívnych javov ťaží svojsky zvláštnu atmosféru, v ktorej sa mieša krutosť a krása. Jeho postavy sú obvykle zlomení čudáci (Frank), narkomani (Adam a Paul) či looseri (Garáž), no ich vnímanie je vždy jedinečné a obohacujúce. Dosahuje to aj v adaptácii oceňovaného knižného bestselleru írskej spisovateľky Emmy Donoghueovej Izba.

Domov malého Jacka (Jacob Tremblay) ohraničujú štyri steny stiesnenej izby. Žije tu so svojou matkou Joy (Brie Larsonová). Chlapec vďaka matke netuší, že v izbe ich väznia, nemá potuchy, aký je svet v skutočnosti obrovský. Pred neutešenou realitou uniká do fantázie. Dni sa hadia v každodennej rutine a v ponurom šere záhradného domčeka prežívajú len vďaka vzájomnosti. Joy dospeje k rozhodnutiu, že nastal čas na zmenu. Jack je bystrý chlapec a pravdu o vesmíre za stenou rýchlo pochopí. Keď dovŕši päť rokov, matka rozhodne, že je pripravený zachrániť ich…

Citový nátlak

O román Izba bola v Hollywoode bitka a Abrahamson musel autorku presvedčiť, že práve jeho filmová predstava je unikátna. Podarilo sa, spisovateľka prepracovala knihu do filmového scenára podľa jeho pripomienok. Na udalosti nazerajú z detskej perspektívy, čomu režisér prispôsobil výrazové prostriedky. Vnútorný svet chlapca zhmotnil bez využitia postprodukčných trikových „kúziel“ a vystaval ho z vynaliezavých detailov, ktoré sa mu podarilo vtesnať do stiesneného priestoru Izby. Chlapčenské vnímanie je krehké, ozvláštňuje rozprávanie surreálnym nádychom a dodáva filmu punc „inakosti“.

Horšie je to s krkolomnou charakterokresbou a za vlasy pritiahnutou zápletkou. Izba mieri na emócie overenými zbraňami. V knihe je rozprávačom päťročný chlapec, vo filme však máme tendenciu vnímať udalosti ako reálne, v konkrétnych súvislostiach, no scenáristické „vymýšľanie“ je nepresvedčivo manipulatívne a často diváka podceňuje. Aj keď je snaha o dramatickú umiernenosť a vyhýbanie sa štandardným riešeniam sympatická, zvraty sú vykonštruované.

Abrahamsonovej réžii dominuje nadštandardná práca s hercami. Triumfom je predstaviteľ hlavného hrdinu, neherec Jacob Tremblay, takmer stále prítomný v zábere. Minimalistické herectvo predviedla aj jeho filmová matka Brie Larsonová.

Násilne „iný“

Príbeh stojí na kontraste svetov. V intímnom prítmí izby sa kumuluje vzájomnosť matky a syna. Po vyslobodení sa rozplynie v otvorenom vesmíre veľkého rodinného domu, hrdinovia si však na teplo mäkkých kobercov a priateľských gest ťažko zvykajú. Prvá polovica filmu odkrýva bizarnú rutinu väzňov. Aj napriek neutešenej situácii sa dokážu tešiť zo vzájomnej blízkosti, nad ich dňami tu bdie láska.

Atmosféra sa postupne zahusťuje, Joy zatúži po slobode a vzťah so synom naštrbí nepokoj. Radikálny zvrat v príbehu je umelý, rozhodnutie matky riskovať život syna pôsobí ako náhodou vysypaný z rukáva, nevyplynie zo situácie. Väzniteľ je len figurant, ktorý poslúžil na dosiahnutie „cieľa“, podobne ako všetky postavy v príbehu.

Aj keď sa Donoghueová snažila vykresliť vzťah matky, jej syna a okolia v netradičných súvislostiach, často je nepresvedčivá. Pekná je však pointa príbehu, chlapec sa nostalgicky viaže na izbu ako na svoj domov, s ktorým sa musí rozlúčiť. Izba je emotívne intenzívny film, pošteklí smútok a v závere vybuchne do katarzie, no v jadre zostáva rafinovane umelou hrou s divákovými emóciami.

HODNOTENIE Pravdy

  • 3 a pol hviezdičky z 5
  • Izba / Írsko, Kanada 2015 / réžia: Lenny Abrahamson / scenár: Emma Donoghueová / hrajú: Brie Larsonová, Jacob Tremblay, Joan Allen a ďalší / premiéra: 10. decembra

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #izba #The Room