Aká je vaša postava a čo sa jej pripletie do cesty?
Johanka je chudobné dievča, býva so strýkom a s jeho synom Hugom. Tí sa k nej nesprávajú dvakrát láskavo. Keďže jej jedna sudička ešte v kolíske nenadelila šťastie a lásku, pokúsi sa to napraviť skôr, ako dovŕši osemnásť rokov. Niekoľko vecí sa však popletie a Johanka musí utiecť na hrad, kde predstiera, že je chlapec. Tajomstvom zostáva prečo, ale to divák hravo zistí.
Čo máte s postavou Johanky spoločné?
Skôr by som si priala byť jej podobná. No čerpala som zo seba, tak dúfam, že nejaká podoba sa tam nájde.
Aká bola spolupráca s režisérom Jurajom Nvotom?
S Jurajom Nvotom som zažila veľké dobrodružstvo a som vďačná, že mi zveril rolu Johanky. Ako režisér dáva hercovi slobodu a energiu, je inšpiratívny. Mnohokrát, keď som bola vyčerpaná, postavila ma nohy energia tých „dedkov“ (režiséra Juraja Nvotu a kameramana Jana Malířa pozn. redakcie). Vedia, že ich mám rada. Každý deň priniesli na pľac novú chuť tvoriť, pohodu a úsmev a spolu dokázali zázraky. Hovorí sa, že na výsledku sa odrazí to, aké bolo natáčanie. Dúfam, že na filme Johankino tajomstvo bude cítiť radosť z práce, ktorú sme mali.
Ako ste sa cítili po boku Emílie Vášáryovej?
S pani Vášáryovou som mala niekoľko zložitých a dôležitých scén, aj vďaka jej dlhoročným skúsenostiam a radám „mladej žubrienke“ som sa všetko snažila zahrať pravdivo a trošku tajomne, ako sa to v rozprávkach má robiť. Mohla som vidieť, ako sa pripravuje na postavu niekto zrelší a skúsenejší, ako je pani Milka, a niečo nové sa od nej naučiť. Som vďačná, že som si mohla zahrať práve po jej boku.
Čo môžeme od filmu očakávať?
V Johankinom tajomstve je humor, dobrodružstvo aj láska, je pre deti aj dospelých. Divákom prajem, aby im rozprávka priniesla pokoj, radosť a lásku.
Je pre vás účinkovanie v rozprávke niečím špeciálne?
Je to môj splnený sen. Hrať v rozprávke som túžila už veľmi dlho, teším sa o to viac, že je vianočná.
Na akých rozprávkach ste vyrastali vy? Symbolizuje pre vás niektorá z nich Vianoce?
Vyrastala som na rozprávke Jack a fazuľa, pozerala som ju denne asi trikrát, keď som vstala, keď som nemohla zaspať a podobne. Poznala som ju spamäti. Na Vianoce to boli vždy Tri oriešky pre Popolušku, bez toho sme si sviatky nevedeli predstaviť. S maminou sme sa pretekali, ktorá z nás vie viac replík naspamäť.
