Agnieszka Holland: Staré ženy sú neviditeľné

Snímka poľskej režisérky Agnieszky Holland, Cez kosti mŕtvych (Pokot), vzniká podľa knižnej predlohy úspešnej poľskej spisovateľky Olgy Tokarcuk.

18.01.2016 14:00
28 holland 4x Foto:
Agnieszka Holland s poľskou herečkou Agnieszkou Mandat, ktorá stvárnila hlavnú úlohu v pripravovanom filme Cez kosti mŕtvych.
debata

Poľská režisérka svetového mena Agnieszka Holland pracuje na novom filme, na ktorom sa bude podieľať aj Slovensko. Snímka Cez kosti mŕtvych (Pokot) vzniká podľa knižnej predlohy úspešnej poľskej spisovateľky Olgy Tokarcuk, ktorá vyšla v češtine pod názvom Svoj voz aj pluh veď cez kosti mŕtvych, ale tri jej diela vyšli aj v slovenčine. Časť nového filmu, ktorý podporil aj Audiovizuálny fond, sa bude nakrúcať na Slovensku. „Filmová forma by sa dala prirovnať k tzv. pastiche forme, populárnej predovšetkým v postmodernej literatúre spätej s miešaním rozličných foriem a žánrov,“ vysvetľuje Agnieszka Holland v explikácii k snímke. „Chcem miešať vysoké a nízke žánre, dúfajúc, že bude možné tým pádom vytvoriť niečo nové, čo bude zároveň psychologické, srdcervúco ľudské, pastiche, triler, sociálne a politicky provokatívne,“ dodáva režisérka s tým, že chce, aby snímka bola do istej miery aj čiernou komédiu.

Čím vás zaujal príbeh postaršej učiteľky z poľsko-českého pohraničia z knihy Olgy Tokarczuk, podľa ktorej film vzniká?

Je ťažké povedať, čím ma zaujal. Rástlo to vo mne postupne. Jednak sa mi ten román páčil a jednak sa v jeho hlavnej postave môžu zrkadliť mnohé ženy mojej generácie. Ale to, čo ma zaujalo najviac, bolo, že prináša určité paradoxné pojednanie námetu zla, ktoré je zároveň hravé. Určité veci, ktoré ma zaujímali už dávno, vyjadrila Olga Tokarczuk v tejto knihe úplne iným spôsobom a v inom žánri. V podstate sa nedá povedať, aký je to žáner. To je pre mňa určitá výzva, lebo nič podobné som nikdy nerobila.

V románovom príbehu je aj istá detektívna línia, pôjdete po nej aj vo filme?

Áno, je tam aj detektívna línia, aj psychologická dráma, aj čierna komédia, aj taká feministicko-anarchisticko-ekologická linka.

Jednou z tém knihy je aj staroba. Sama Olga Tokarczuk tvrdí, že v poľskej literatúre, ale aj vo filme či v médiách všeobecne, sa takmer neobjavujú starí ľudia. Čím to podľa vás je?

Starí ľudia, aj keď je ich šialene veľa, sú z našej spoločnosti určitým spôsobom viac a viac vylúčení. Sú vylúčení jednak preto, že ich hodnoty a to, čo je pre nich dôležité, nie je teraz dôležité pre zvyšok spoločnosti, po druhé preto, že ich vylučuje informatická revolúcia. Vylučuje ich aj glorifikácia mladosti a krásy a konzumný prístup k ľudskej bytosti. Najmä ženy sú úplne priezračné. Môžu niekde sedieť, ľudia idú okolo a nevidia ich. V hrdinke môjho filmu je hlboká vzbura a hnev proti tomu, že jej existencia je pre ostatných nepodstatná, že existencia tých, ktorých má rada, je takisto nepodstatná. Takže je to taký spolok vylúčených a až zabudnutých. Keď som písala explikáciu k filmu, tak som napísala, že snímka by sa mohla volať – parafrázujúc názov filmu bratov Coenovcov – Táto krajina nie je pre staré ženy. V Poľsku sa to veľmi cíti.

Hovorili ste o vzbure, hneve a vylúčení. Olga Tokarczuk hovorí, že chcela, aby jej protagonistka bola rebelantka. Takí sú aj viacerí ďalší hrdinovia vašich filmov. Sú vám rebelanti blízki?

Hlavnú postavu Duszejkovej konštruujeme spolu s herečkou takým paradoxným spôsobom, lebo ona má byť šialene sympatická, ale práve tak je „praštená“ a zároveň robí veci, ktoré sú z morálneho hľadiska ťažko ospravedlniteľné, neospravedlniteľné. Je to postava, ktorá má viacero vrstiev.

Súčasťou knihy je aj tvorba básnika a filozofa Williama Blakea, ktorý sa tiež staval proti establishmentu. Dostane sa aj táto línia do filmu?

William Blake vo filme figuruje, ale v tejto chvíli ešte neviem, ako film zostriháme a čo všetko v ňom zostane, pretože zatiaľ nám to vychádza tak, že by bol veľmi dlhý.

Agnieszka Holland

Agnieszka Holland. Foto: -hd- pre magazín Pravdy
Agnieszka Holland si tyká s každým Agnieszka Holland.

Režisérka Agnieszka Holland (67) začínala kariéru ako asistentka režisérov Krzysztofa Zanussiho a Andrzeja Wajdu. V celovečernom filme debutovala snímkou Provinční herci (1980), medzinárodné uznanie je priniesla vojnová dráma Európa, Európa (1990), za ktorú získala Zlatý glóbus v kategórii cudzojazyčných filmov a tiež oscarovú nomináciu za scenár. Do úlohy Arthura Rimbauda vo filme Úplné zatmenie obsadila v roku 1995 Leonarda DiCapria. Jej film Tretí zázrak (1999) v hlavnej úlohe s Edom Harrisom sa nakrúcal aj v Banskej Štiavnici.

V roku 2009 sa do kín konečne dostal jej Jánošík – Pravdivá história, o ktorom mnohí pochybovali, či sa ho podarí dokončiť. Nakrútila ho spolu so svojou dcérou Kasiou Adamik, ktorú má so slovenským režisérom Lacom Adamíkom. Aj preto dodnes výborne hovorí po slovensky a tiež po česky – réžiu študovala na pražskej FAMU koncom 60. rokov. Spomienky na toto obdobie využila pri nakrúcaní trojdielneho filmu pre HBO Horiaci ker (2013) o Janovi Palachovi, v ktorom si hlavnú úlohu zahrala Táňa Pauhofová. Snímka získala rekordných 11 Českých levov. Režisérkinu vojnovú drámu V tme (2011) ocenili oscarovou nomináciou.

Agnieszka Holland je podpísaná aj pod epizódami seriálov House of Cards, The Wire, Treme či Odložený prípad.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Agnieszka Holland #Cez kosti mŕtvych