Aj keď podľa režiséra, producenta a spoluautora scenára Michala Kollára by sa spomedzi 21 detektívok Dominika Dána dal vybrať dramaticky hutnejší príbeh, vybral si knihu Červený kapitán. Z hľadiska získavania potenciálnych koproducentov, predovšetkým českých, a následnej distribúcie filmu do zahraničia, sa mu totiž zdala ako najstrategickejšia. Príbeh sa odohráva krátko pred rozpadom Československa v roku 1992. V Bratislave sa vtedy zdržiavali nie len Slováci, ale aj Česi, a na pozadí surovej vraždy kostolníka Karola Kloknera s povestným klincom v hlave odhaľuje Dán zaujímavé dejinné súvislosti, ktoré by mali rezonovať v stredoeurópskom kontexte.
Červený kapitán je od čias historickej drámy Jánošík – Pravdivá história (2009) v réžii Agnieszky Hollandovej a Kasie Adamikovej najväčším slovenským koprodukčným projektom. Film vznikol v slovensko-česko-poľskej koprodukcii a v hlavnej úlohe detektíva z oddelenia vrážd Richarda Krausa sa predstaví poľský herec Maciej Stuhr.
Michal Kollár pracoval na filme sedem rokov a od začiatku sa usiloval o jeho medzinárodnú úroveň. Príbeh detektívneho trileru vyvíjali spolu so scenáristom Mirom Šifrom na scenáristickom workshope ScriptEast a zapojili sa aj do scenáristicko-producentského workshopu EAVE. Na snímku tak od začiatku vplývali názory európskych filmových profesionálov.
V Česku podľa scenáristu Mira Šifru nechcú vidieť klasického žánrového hrdinu. U českých koproducentov sa tvorcovia stretli s otázkou, aká je motivácia detektíva. „Museli sme vysvetľovať, prečo policajt vyšetruje vraždu. Česi si vyžadujú ironický nadhľad, istý odstup.“ To, čo u susedov vyvolávalo otázky, podľa Šifru berú Slováci ako samozrejmosť, chápu, že hrdina si jednoducho robí svoju prácu.
„Chceli sme hrdinu vychádzajúceho zo stredoeurópskych reálií, čo v praxi znamená, že nezíde z pece dobrovoľne, k hrdinským činom ho donútia okolnosti. Nechceme budovať anglosaskú mytológiu westernového hrdinu, ktorý koná, pretože vidí bezprávie,“ vysvetľuje Kollár. „Kniha Dominika Dána nám poslúžila ako kánon, nemohli sme si vymyslieť úplne iný príbeh,“ približuje vzťah k literárnej predlohe scenárista. Aj napriek tomu dej predlohy nekopírovali. Pri vyvíjaní scenára počas workshopu ScriptEast tvorcov upozornili na to, že templársky motív evokuje filmy podľa kníh Dana Browna, čo by mohlo znižovať Červeného kapitána na úroveň ich „lacnejšej stredoeurópskej kópie“.
Najzraniteľnejším bodom knihy je podľa Šifru moment, keď dôjde k odhaleniu vraha. „V knihe dej zastane a dvadsať strán je venovaných prehistórii templárov. To by v detektívnom trileri nefungovalo, aj preto sme sa rozhodli túto linku vypustiť,“ uzatvára scenárista.