Aká je vaša reakcia po získaní ocenenia Český lev za scénu k filmu Sedem zhavranelých bratov, čakali ste to?
Na také veci sa nečaká. Pre takýto moment skôr platí, že nič človeka nemôže viac prekvapiť, iba to, že sa to podarí. Na druhej strane, pochopiteľne, vnímam túto cenu ako ocenenie nielen mojej práce, ale celého štábu, ktorý sa na filme podieľal. Mal som radosť, že som mohol byť zodpovedný za výpravcov filmu. Je to cena pre celý štáb aj režisérku Alice Nellis.
Možno povedať, že vyhrala výtvarná stránka filmu Sedem zhavranelých bratov, keďže si ocenenie odniesol aj Juraj Steiner za masky. Aká bola vaša spolupráca s ním?
Leva dostali ešte aj kostýmy Kateřiny Štefkovej a na raute sme spolu konštatovali, že to vlastne dostal vizuál filmu. Museli sme vyartikulovať, ktorou cestou film pôjde, aké budeme mať východisko. Východisko musí byť spoločné, aby to malo jeden štýl a obraz. Spolupráca je nielenže nevyhnutná, ale bola aj radostná. Ak sme urobili ľuďom radosť, že sme vyrobili takýto film, tak je to dobrá odpoveď na tú príjemnú spoluprácu.
V jednom rozhovore ste uviedli, že máte rád, keď máte voľnú ruku, ako to bolo v prípade rozprávky Sedem zhavranelých bratov?
V momente, keď vstupujete do projektu, tak vstupujete do témy, textu a všetkého, čo scenár predpisuje. Po dohode s režisérkou, v tomto prípade aj s celým tímom – kostýmovou výtvarníčkou a Jurajom Steinerom ako maskérom, sa vám vytvorí istý smer, ktorý musíte rešpektovať a je nevyhnutný pre film. Každopádne sloboda v tom vždy je a treba si ju užívať s vedomím, že ste si vedomý mechanizmu dôsledkov slobodného kroku. Vyžaduje si to aj vnútornú etiku. Takže sloboda má predsa svoje hranice.