Hlávka pôsobil v rokoch 1981 až 1990 ako dramaturg a scenárista v Slovenskej filmovej tvorbe a je podpísaný pod scenárom filmu Fontána pre Zuzanu. Celý projekt má iba jeden háčik – hlavný producent snímky plánovanej ako široká európska koprodukcia zatiaľ neprezradil mená zahraničných koprodukčných partnerov, ktorí projektu prisľúbili finančné krytie. Z konkrétnych mien zaznelo meno talianskeho producenta Antonia Avatiho, s ktorým však tiež nemajú ešte podpísanú zmluvu.
Súčasťou tímu, ktorý momentálne pracuje na vývoji filmu, sú aj dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová a výkonná producentka a koproducentka pre ČR Beata Greneche, ktorá predtým pracovala pre Jakubisko film. Producentom filmu je Andrej Antonio Leca, ktorý s filmovou produkciou nemá skúsenosti, ale venuje sa agentúrnej činnosti a organizovaniu spoločenských a charitatívnych podujatí.
Odvážil sa postaviť strachu
„Dubčekov príbeh je príbehom človeka, ktorý prekročil hranicu a odvážil sa postaviť strachu,“ píše sa v Končalovského vyhlásení, ktoré Pravde poskytla produkcia filmu. „Dubčeka by sme mohli prirovnať k hrdinovi antickej drámy: hrdina v nej svojím konaním nevyhnutne napĺňa svoj osud, a predsa stále pracuje na dosahovaní svojich cieľov,“ dodáva Končalovskij, ktorý v USA nakrútil snímky ako Tango & Cash, Expres do pekla či Homer a Eddie a je podpísaný aj pod ruskými oceňovanými filmami Dom bláznov či Sibiriáda. Denník Pravda kontaktoval aj Končalovského osobnú asistentku, na otázky zaslané v piatok však nereagovala.
„Ak si uvedomíte, ako nakrúca Andrej Končalovskij (…), tak zistíte, že on vlastne skutočne nazerá na veci kľúčovou dierkou. Rozpráva o sibírskej komunite, ale pritom rozpráva o súčasnom Sovietskom zväze,“ povedala Zuzana Gindl-Tatárová. „Pochádza z privilegovanej, aj politicky privilegovanej, rodiny, ale je to nezávislá osobnosť,“ dodala na margo filmára, ktorý pred dvomi rokmi odmietol, aby jeho v Benátkach ocenený film Poštárove biele noci reprezentoval Rusko na Oscaroch v kategórii cudzojazyčných filmov. Oscary sú podľa neho preceňované. „Hollywood nakrúca filmy pre ľudí, čo nevedia čítať,“ citoval ho britský denník Guardian, ktorý Končalovského charakterizoval ako prirodzeného rebelanta, ktorý verí v umenie pre umenie. Jeho brata, ďalšieho slávneho režiséra Nikitu Michalkova, zase vidí ako ruského nacionalistu a veľkého Putinovho podporovateľa.
Ruská televízia vlani odvysielala dokument o invázii sovietskych vojsk do Československa, ktorý historici označili za nepravdivý a dezinterpretujúci históriu. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí sa proti dokumentu ohradilo s tým, že v ňom zazneli nepravdy, zavádzania a ideologické klišé. „Nemyslím si, že by prichádzali s nejakou potrebou nahradiť svojou pravdou iné pravdy, oni potrebujú vniesť do informačného toku totálny zmätok,“ komentovala to Gindl-Tatárová.
Rozpočet je otázny
Projekt, ktorého pôvodný názov bol Pravidlá hry, sa vlani uchádzal o podporu Audiovizuálneho fondu. Na vývoj žiadal vyše 48-tisíc eur. Producenti filmu, teraz už s názvom Ľudská tvár, tvrdia, že sa nevzdávajú a o podporu sa budú opäť uchádzať. Plánovaný rozpočet filmu bol pôvodne päť miliónov eur, teraz tvorcovia hovoria aj o tom, že film by mohol mať aj nižší rozpočet. Sumu však Leca nekonkretizoval s tým, že horná hranica je zhruba spomínaných päť miliónov eur. Podľa Lecu Dubčekova osobnosť a rok 1968 rezonujú doma aj v zahraničí, film by mohli finančne mnohí podporiť aj menšími sumami a časť peňazí na vývoj projektu už majú zmluvne viazanú.
