Třeštíková zaznamenáva aj veci pre hrdinov nepríjemné

Seriál Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazerá do zákulisia umenia a kultúry. V dnešnej časti si priblížime, ako vzniká časozberný dokumentárny film.

26.03.2016 16:00
Helena Třeštíková Foto:
Režisérka Helena Třeštíková.
debata

„Žiadny maskér by v hranom filme nedokázal urobiť autentickú premenu takej krásnej plnej tváre na ľudskú trosku. Bolo to desivé,“ spomína dokumentaristka Helena Třeštíková, ako sa pôvabná devätnásťročná drogovo závislá dievčina pred jej očami menila na tridsaťročnú strhanú starenu. Dokumentárny film Katka, v ktorom zachytila štrnásť rokov trvajúci zostup hrdinky po špirále krádeží, prostitúcie, fyzického a psychického chátrania do pekla, videlo len v českých kinách viac ako stotisíc divákov.

Mal sedemnásť, keď začala kamerou sledovať cestu mladého delikventa medzi väznicami a krátkymi pobytmi na slobode. Celovečerný dokument René, ktorý sa končí tým, že vykradne režisérkin byt, vyniesol v roku 2008 Helene Třeštíkovej európskeho Oscara (Európska filmová cena).

Na Medzinárodnom festivale filmových klubov Febiofest uviedla v piatok svoj najnovší film Zkáza krásou o Líde Baarovej, ktorý je z iného súdka ako väčšina jej tvorby. Medzinárodne uznávaná a oceňovaná režisérka a scenáristka sa totiž špecializuje na časozberné dokumenty. Zachytáva v nich premeny svojich hrdinov aj spoločnosti, v ktorej žijú, v čase.

Bol by v tom čert

„Ako poslucháčka FAMU som videla aj časozberné filmy. Išlo však o takýto dej: zasadí sa kvet, vzápätí rozkvitne a potom zvädne. Napadlo mi, že dejová skratka je veľmi zaujímavá výsada filmu, prečo by sa teda nedala aplikovať na ľudí,“ vysvetľuje česká dokumentaristka. Vraj si hovorila: „Bol by v tom čert, keby sa v živote ľudí, ktorých budem dlhšie sledovať s kamerou, niečo zaujímavé neodohralo!“

Začiatkom osemdesiatych rokov pracovala v Krátkom filme. „Odborník zo psychiatrie prišiel s témou rozpadu mladých manželstiev. Bol to vtedy veľký spoločenský problém. Podľa riaditeľa išlo o bláznivý nápad, ale vraj mu povedal: Mám tu jednu šialenú ženu, ktorá by sa do toho pustila. Keď mi projekt ponúkli, uvedomila som si, že presne pomenovali, čo som vždy chcela robiť. Istý čas zaznamenávať dokumentárnym spôsobom, ako čas píše príbehy a využiť autenticitu a pravdivosť meniacich sa ľudských osudov vo filme,“ spomína na „osudový“ okamih.

Na matrike, kde si mladí vo veku od osemnásť do dvadsaťštyri rokov zadávali termíny svadby, oslovila asi dvadsať párov. Polovica z nich s nakrúcaním súhlasila. Tak uzrel svetlo sveta televízny projekt Manželské etudy, ktorý po premiére na obrazovke zaznamenal mimoriadny divácky ohlas. S kamerou sledovala životné peripetie a premeny vzťahov šiestich partnerských dvojíc ďalej, v roku 2006 premiérovala pokračovanie Manželské etudy po dvaceti letech. A v nakrúcaní stále pokračuje.

Kamera stále beží

Na začiatku časozberných projektov je vždy stručný námet. Dokáže sa mladučká nakromanka, túžiaca po obyčajnom živote, priateľovi a rodine vymaniť z pasce závislosti (Katka)? Do akej miery zmení mladého muža väzenie (René)? „Pripravujem svojich hrdinov na to, že chcem zaznamenať aj veci pre nich nepríjemné. Neukazovať život len z tej krajšej stránky. Skoro by som povedala, že ich skôr odrádzam,“ priznáva Helena Třeštíková. S protagonistami sa najskôr dlho zhovára.

Rozprávanie neprerušuje, dáva im čas, aby si zvykli na kameru. „Navyše sme len traja – ja, kameraman a zvukár. V minulosti to bolo oveľa zložitejšie. Do súkromia protagonistov vtrhlo desať ľudí zo štábu a to sa potom ťažko správa tak, akoby tam žiadna kamera nebola. Dôležitá je totiž bezprostrednosť,“ zdôrazňuje.

Kamera beží stále. Mohlo by sa stať, že niektoré situácie by nezachytila. Aj keď sama najlepšie vie, že nie vždy sa jej podarilo byť na mieste v správnom okamihu. V každom časozbere sa podľa nej „prefláknu“ stovky zaujímavých situácií, nemá však zmysel za nimi nariekať. Zakazuje si nakrútiť viac ako päťdesiat hodín materiálu. Vraj je to zvyk z čias, keď sa nakrúcalo na filmový materiál, ktorý bol drahý a nesmelo sa ním plytvať.

„Pri práci s nakrúteným materiálom nastávajú iné problémy. Napríklad keď sa človek do materiálu ponorí, stráca nadhľad a odstup. Prvým filtrom je strihač, ktorý nevidí, čo sa dialo pri nakrúcaní. Keď aj ten filmu podľahne, pozveme dramaturgov,“ opisuje vznik dokumentu.

V celovečernom dokumente Katka v istej chvíli zaznie jej nahnevaná výčitka. „Scéna na lodi, keď jej hovorím, aby už konečne niečo so sebou urobila, pôvodne vo filme ani nebola. Niekoľko kolegov mi však povedalo, že je to neznesiteľné, ako ju len pozorujem a nič jej nepoviem. Že by tam aspoň jedna scéna tohto typu mala byť. Boli tam aj scény, keď som pred ňou kľačala a hovorila – Katka, prosím ťa, teraz je už naozaj tá chvíľa… Do filmu sa však napokon dala použiť len tá jediná,“ spomína.

Mallory je film o nádeji

„Je nesmierne zaujímavá, otvorená, autentická, niekedy až samovražedne úprimná. Nehanbí sa pred kamerou, neštylizuje sa, čo sú pre dokument vynikajúce vlastnosti,“ hovorí o Mallory.

Hrdinka rovnomenného celovečerného dokumentu, ktorú sledovala trinásť rokov, sa po narodení syna dokázala vymaniť z drogovej závislosti. A zvládla aj obdobie, keď žila s dieťaťom na ulici. Dnes pomáha tým, ktorých život pozná najlepšie – ľuďom na okraji spoločnosti. Film o nádeji, že každý má šancu zmeniť svoj život, získal na filmovom festivale v Karlových Varoch Krištáľový glóbus ako najlepší dokument. V slovenských kinách sa bude Mallory premietať od 7. apríla.

Roky sleduje životy ľudí, nad ktorými iní ohŕňajú nos. „Musím povedať, že odvtedy mám väčší cit pre ľudí, ktorí sa potĺkajú po uliciach a nad ktorými je ľahké si odpľuť. Vždy si hovorím: Čo asi za tým je? Aké cesty doviedli človeka do situácie, v ktorej sa ocitol? Ľudia, pred ktorými cítite veľké rozpaky, môžu mať v sebe hĺbku a môžete k nim cítiť sympatie aj nehu. Ale aj zlosť, šialený hnev a zároveň aj príšernú ľútosť,“ dodáva Helena Třeštíková.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Febiofest #Helena Třeštíková #časozberný dokument #René #Katka #Mallory