Ako ste sa dali s Ivanom Ostrochovským a Markom Leščákom dokopy?
Počas festivalu v Pule mi Ivana Ostrochovského a Katarínu Tomkovú predstavil skvelý producent Mike Downey a navrhol nám, aby sme spolupracovali. Boli mi veľmi sympatickí a ich príbeh ma zaujal. Ich Koza je krásny a zručne nakrútený film a aj preto som sa pre túto spoluprácu nadchla.
Posol by sa mal odohrávať v Československu v osemdesiatych rokoch minulého storočia v rímskokatolíckom seminári. Čím vás námet zaujal?
Je to ľudský príbeh o strate nevinnosti. Individuálny hrdina verzus uzavretá komunita ľudí je nadčasová a zaujímavá téma. Počas čítania scénosledu som veľmi živo videla výsledný film, pripadal mi silný a krásny. Posol je zasadený do mužského prostredia a páči sa mi, ako Ostrochovský a Leščák pristupujú k príbehu. Sú veľmi emocionálni a vizuálni. Dej príliš nemeníme, skôr sa v ňom "vŕtame“, skúmame, čo by z neho mohlo vyliezť. Ide o organický proces, vysielame nápady a nechávame sa nimi unášať.
Fungujete na diaľku?
Scenár píšeme spolu, hoci aj odlišné verzie. Ivan Ostrochovský s Markom Leščákom pracujú na jednej verzii, ja zas na druhej a potom, keď sa stretneme, hľadáme riešenia, ako to celé do seba napasovať tak, aby to fungovalo. Ide o dlhé diskusie, mnoho spoločných večerov, po ktorých sa všetci vrátime naspäť k písaniu.
Nepôsobí na vás ako autorku zo západnej Európy východoeurópska komunistická éra tak trochu exoticky?
Odlišnosť vidím najmä v tom, že som vyrastala v liberálnom prostredí. Prieskum a rešerš sú vzrušujúcou súčasťou písania. Je pre mňa fascinujúce nachádzať nové svety.
Film Ida, ktorého scenár ste písali spolu s režisérom Pawlom Pawlikowským získal minulý rok Oscara. V Poľsku sa nedávno objavil kontroverzný názor na to, ako snímka zobrazuje Poliakov a holokaust. Označili ho za historicky nepresný a spochybnili aj to, že film by nedostal Oscara, keby nezobrazoval udalosti v okupovanom Poľsku z pohľadu Židov. Ako ste pristupovali k dejinám?
Holokaust bol nepredstaviteľný a napriek tomu sa naozaj stal. Veľa krajín sa zachovalo nesprávne, k zrade Židov ich viedli finančné motívy, kým Nemecko tento útok viedlo. Film sa odohráva v Poľsku, pretože to je krajina, v ktorej režisér Pawel Pawlikowski vyrastal a cítil hlbokú potrebu rozpovedať príbeh z vlastnej krajiny. Samozrejme, ide o fikciu, no zmapovali sme rôzne udalosti, ktoré sa mohli stať a často sa aj stávali. Označiť film za historicky nepresný je nepochopiteľné. Židom pomáhali susedia, ktorí boli takisto obeťami. Nesnažili sme sa prepísať históriu a nekalkulovali sme ani s filmovými cenami.
O čo ste sa s Pawlikovským pri formovaní príbehu mladej novicky Idy usilovali?
O jednoduchosť. Režisér Pawel Pawlikowski napísal scenár s iným scenáristom, no nepresvedčil ho. Bolo v ňom viac postáv aj udalostí. Napokon sme to skresali na jednoduchý príbeh dvoch hrdiniek – Idy a Wandy. Ťažiskový je ich vzťah, to, čo jedna pre druhú znamenajú.
Pawlikowski je otvorený improvizácii, dostal sa napokon scenár na plátno celý?
Príbeh sa veľmi nemenil, no dialógy boli vo výsledku úspornejšie. Dej ku koncu miestami na papieri nefungoval tak, ako by mal a Pawlikowski scény priebežne prehodnocoval. Je to jeho nie veľmi konvenčná metóda filmovania. Strana scenára nie je boh. Príbeh bol napísaný na leto, ale nakrúcať sa začalo v zime. Sneh napokon krásne zafungoval.
Aký by mal byť príbeh filmu Posol?
Usilujeme sa o to, aby bol Posol dojímavý a pôsobivý film.
