Obchod na Korze je svieži aj po polstoročí

Pred päťdesiatimi rokmi získala dráma z obdobia druhej svetovej vojny Obchod na korze Oscara pre cudzojazyčný film ako prvá a zatiaľ posledná slovenská snímka.

17.04.2016 09:00
debata (27)

Príbeh na motívy poviedky Ladislava Grosmana, Pasca, podľa jeho scenára nakrútila filmárska dvojica Ján Kadár a Elmar Klos. Naivného arizátora Tóna Brtka stvárnil Jozef Kroner a ako majiteľka malej galantérie na korze, židovka Lautmanová sa do pamäti vryla nezameniteľná Ida Kaminská.

Ida Kaminska a Jozef Kroner v oscarovom Obchode... Foto: Profimedia
Ida Kaminska, Jozef Kroner Ida Kaminska a Jozef Kroner v oscarovom Obchode na korze.

Počas 38. ročníka odovzdávania cien v hľadisku kalifornskej Santa Monica Civic Auditorium sedeli obaja režiséri a herečka Ida Kaminská. Jozefovi Kronerovi vycestovať nedovolili. Pozlátenú sošku z rúk herca Gregoryho Pecka si 18. apríla v roku 1966 prevzal Ján Kadár. Ani úspech však nestačil na to, aby po roku 1968 nezamkli Obchod na korze do trezoru.

Jediný Kroner filmu veril

Príbeh sa odohráva v období Slovenského štátu, počas prebiehajúcej arizácie. Nad obchodíkom staručkej židovky preberá kontrolu jednoduchý dobrák Tóno Brtko. Takmer melodramatický príbeh realisticky stiera hranice medzi dobrom a zlom. „Rozprávať o holokauste je poslaním tých, ktorí ho prežili,“ povedala svojho času manželka Ladislava Grosmana Edita Grosmanová v rozhovore pre Pravdu. Podľa nej najväčší potenciál vo filme videl práve Jozef Kroner. „Keď k nám prišiel po dokončení nakrúcania, povedal manželovi silné slová. Laco, maestro, vytvorili sme veľké dielo. Manžel reagoval prekvapene. Jožko, neblázni, odvetil mu. A Kroner svoju vetu dôrazne zopakoval, musel cítiť, že sa zrodil kvalitný film s veľkým posolstvom.“

„Obchod na korze nepátra po jednoznačnom vinníkovi. Vie, že vinu niesli aj zákony, aj teror Hlinkovej gardy, aj jednoduchí obyvatelia mestečka,“ píše filmový teoretik Václav Macek v monografii venovanej filmárovi Jánovi Kadárovi. Pre Jána Kadára znamenala druhá svetová vojna osobnú tragédiu, jeho rodina sa nevrátila z koncentračného tábora. Kým sa odhodlal k umeleckej reflexii holokaustu, smútok, strach a nenávisť sa v ňom museli rozležať.

Macek píše, že po jednej zo zahraničných projekcií filmárov častovali otázkou, prečo natočili „protislovenský“ film. Príbeh je univerzálny a mohol by sa odohrať kdekoľvek, prečo by však mali chodiť do zahraničia, odpovedal vtedy Elmar Klos a mal absolútnu pravdu.

Pomocným režisérom bol Juraj Herz a podľa neho Kadár pristrihol Klosovi krídelká. „Kadár Klosovi neveril, lenže neveril ani sám sebe. Keď mu bohorovný Klos povedal: Jano, urobíme to takto, Kadár sa hneď vzpriečil a rozhodol, že správny je jeho pôvodný názor. Keby pri nakrúcaní Klos nebol, tak by sa Kadár dostával k svojim rozhodnutiam pomalšie,“ priznal v rozhovore pre Pravdu Herz.

Nadčasová klasika

„Je fascinujúce, že Obchod na korze je neustále v centre záujmu teoretikov aj divákov, vznikajú analýzy, či už v Maďarsku, Austrálii alebo v Amerike, čo dokazuje, že film je živý,“ hovorí pre Pravdu Macek. Podľa neho nové publikum akceptuje film aj preto, že neexperimentuje, stojí na výrazných hercoch a veľmi jednoduchom rozprávaní.

Prví, ktorí začal nakrúcať filmy o druhej svetovej vojne, boli podľa teoretika víťazi, Američania, Briti a Rusi. Samých seba zobrazovali ako hrdinov a Nemcov ako lumpov. V 50. rokoch bol tento skreslený obraz spochybnený, realistickejší.

„Pri Obchode na korze je zaujímavý a dôležitý termín banalita zla. Ukázalo sa, že fašizmus nebol len zásluhou bandy tyranov, ktorí ovládali štát a nútili ľudí páchať zlo.“ Macek to vysvetľuje na príklade železničiara, ktorý „len“ pripája vagón s ľudmi odvážanými do koncentračného tábora. „V zásade nič zlé nerobí, ide o banálny úkon a predsa sa podieľa na zločine.“ Rovnako Tóno Brtko. Nie je krutý arizátor, no už tým, že na to pristúpil, podal diablovi prst. „O Obchode na korze treba hovoriť, aj keby na Slovensku momentálne nebola radikálna pravica,“ hovorí Macek. Ľudia totiž robia kompromisy neustále a aj malý ústupok zlu sa môže zvrhnúť na jednosmerný lístok do pekla. „Obchod na Korze bude zaujímavý a silný film aj vtedy, keď tu už Kotleba dávno nebude,“ uzatvára filmový teoretik Václav Macek.

Obchod na korze je naliehavou pripomienkou toho, že vždy, keď sa schyľuje k tme, máme tendenciu dištancovať sa. Hovieť si v sladkej ilúzii a nepripúšťajúc, že k šeru prispievame vlastným tieňom…

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #Oscar #Jozef Kroner #Obchod na korze #Elmar Klos #Ján Kadár