Recenzia: Teória tigra - keď rozvod neprichádza do úvahy

Babička (Iva Janžurová) sa rozhodne nerešpektovať nebožtíkovu poslednú vôľu a namiesto kremácie vystrojí ateistovi cirkevný pohreb. Dcéra Olga s vnučkou ju v tom s radosťou podporia. Jan si uvedomí, že je celý život pod papučou rovnako ako jeho svokor. Rozvod? Ten by Olga neprežila, a tak sa z manželského teroru pokúsi vykľučkovať po svojom. Inšpiruje sa pacientom – papagájom Žakom – a rozhodne sa predstierať, že mu staroba „uhnala“ alzheimera…

Vďačná téma

Na tragédiu zatuchnutých partnerských vzťahov sa režisér a spoluscenárista filmu Teória tigra Radek Bajgar rozhodol pozrieť z komickej perspektívy. Svety dvoch pohlaví rozdelil hrubou čiarou. Muži kľučkujú v snahe chytiť slobodu za chvost, zatiaľ čo „starostlivé“ ženy im, spočiatku nenápadne, neskôr celkom radikálne, pristrihávajú krídelká. Bajgar dovolil postavám riadiť sa heslom účel svätí prostriedky, vďaka čomu sa dostávajú do bizarných situácií.

Vynaliezavý Jan zatočí so svojím okolím, ktoré sa začne mobilizovať rôznymi smermi. Film stojí na slušných hereckých výkonoch, horšie je na tom škrípajúci scenár. Teória tigra varíruje klišé ako nešikovná partnerská príručka, po jeho odznení sa o sebe nič nové nedozvieme. Divákov si však určite získa, hrdinovia sú sympatickí a aj vtipy padajú na úrodnú pôdu. Realita má vlasy zviazané príliš tesnou gumičkou, no v zásade ide o slušnú zábavu. „Inteligentné“ sú však satiry Woodyho Allena, Bajgarov film skôr vystihuje slovo „rozumný“.

Umŕtvené tézou

Sľubný štart sa zadrhne, Janova „hra na blbca“ sa ukáže nelogická. Predstieraná choroba ho neoslobodzuje, urobí z neho rukojemníka, z čoho vyplýva komika. Jeho zdanlivo „geniálny“ plán sa mení na scenáristický konštrukt, film odrazu viazne v hrdle ako suchý rožok.

Zveličenie je dvojsečná zbraň a v rukách Radka Bajgara občas neohrabane vyrušuje. Jeho muži sú z Marsu, ženy z Venuše, čierno-biele vzťahy neoslovujú, sú staromódne a sploštené. Od inteligentnej komédie, ktorou by Teória tigra chcela byť, ju delia prízemné poznámky a nesympatický, „antifeministický“ podtext, ktorému príde na chuť azda mužské publikum. S humorom však nezaobchádza prvoplánovo a v zásade nikoho neuráža.

Bajgar nepreniká do konkrétnych vzťahov, varíruje klišé. Divákovi preťahuje popod fúzy medové motúzy, čo mu ide celkom zručne, rozosmeje, poteší obľúbenými hercami na čele s neodolateľným Jiřím Bartoškom a univerzálnu pravdu servíruje na zlatom podnose.

Filmu chýbajú relevantné argumenty a postavám rozumné motivácie. Snímke by prospelo odľahčiť. Muži sú vraj rukojemníkmi žien, čo pri každej príležitosti upnuto akcentuje, je popisná a prvoplánová. Dve pohlavia proti sebe bojujú ako naprogramovaní roboti, neschopní a neochotní porozumieť si. Keby tvorcovia „ubrali“ a dovolili postavám ožiť, jednoduchá, no pre žáner komédie podnetná zápletka, tak mohla nadobudnúť celkom iné kontúry. Bajgar je zručný režisér, herci sú pod jeho vedením civilní, zvolil vzdušné scenérie, vybudoval príjemnú atmosféru a divákom sa zaručene zavďačí.<pe>