Americký režisér Jeff Nichols vo filme Loving preniesol na plátno skutočný príbeh, ktorý odštartoval zmenu zákona. Beloch Richard Perry Loving z Virgínie si dovolil zamilovať sa do černošky Mildred Jeterovej. To by nebolo také strašné, ale keď mladá žena otehotnie, tajne sa s ňou zosobáši vo Washingtone. A to si nemal dovoliť. Vo Virgínii je to totiž protizákonné. Oboch uväznia, rodina zloží kauciu a prepustia ich pod podmienkou: buď sa rozvedú, alebo odídu… Týmto slušným a jednoduchým ľuďom sa narodia tri deti, ale život v meste im neprirastie k srdcu, ťahá ich to domov. Mildred je iniciatívnejšia, napíše sťažnosť Robertovi Kennedymu. Ozve sa im mladý advokát, rozhodnutý za nich bojovať.
Tento známy prípad spustil masové demonštrácie po celej Amerike, ktoré potom viedli k zmene ústavy v roku 1967. Hlavné úlohy zveril režisér austrálskemu hercovu Joëlovi Edgertonovi (Richard) a etiópskej herečke Ruth Neggaovej (Mildred) "História je frustrujúca, stalo sa to len nedávno, no ľudia už zabudli, a preto si myslím, že im to treba pripomínať. Nie vždy bolo tak, ako je to dnes. Za zrovnoprávnenie sa muselo bojovať,“ povedal Nichols.
Snímka je veľmi citlivo nakrútená, v pokojnom tempe, bez hystérie a slovných súbojov na súde. Režisér sa chcel sústrediť na tragédiu ľudí, ktorí sa milovali a chceli spolu žiť. Joël Edgerton zase zdôraznil, že nikto nemá právo rozhodovať o tom, kto s kým žije. Snímka je navyše bravúrne snímaná jedným z najlepších kameramanov súčasnosti Adamom Stoneom. Už teraz sa o filme hovorí ako o kandidátovi na Oscara.
Olivier Assayas je veľmi populárny francúzsky režisér. Predstavil sa filmom Personal Shopper (Osobná garderobierka). Maureen (Kristen Stewart), okrem toho, že prenáša drahé róby a šperky od Cartiera na mopede (neverím v tento hazard) sa kontaktuje s duchmi. Assayas má zrejme nejakú veľkú krízu, inak by túto neuveriteľnú hlúposť nemohol nakrútiť.
Filipínec Brillante Mendoza súťaží s filmom Ma'Rosa. Matka štyroch detí Rosa má obchod v chudobnej štvrti v Manille, ktorý neprosperuje, a preto začne ilegálne predávať aj drogy. Pochopiteľne ju zavrú, no deti zoženú kauciu a matku z väzenia dostanú. Téma je zaujímavá, najmä prostredím, režisérovi sa však nepodarilo ustrážiť tempo filmu – je hektické, orientácia sťažená.
Portugalčan Kleber Mendonça Filho je v Cannes s filmom Aquarius. Bývalá hudobná kritička Clara (Sonia Braga) býva v dome Aquarius postavenom v roku 1940. Po rokoch príde veľmi vplyvný kupec, ktorý apartmány skupuje. Žena sa rozhodne o ten svoj bojovať a dostane sa do "vojny“ s predavačmi nehnuteľností. Zaujímavá téma, navyše pozoruhodný herecký výkon, len prečo musel mať aj tento film 2 hodiny a 20 minút, to nechápem.
"Hrdinky mojich filmov sú vždy silné ženy, ktoré sa dokážu popasovať so životom. Julieta je však obeť. Obeť nešťastných okolností,“ povedal Pedro Almodóvar. Hrdinka filmu je plná pochybnosti a pocitov viny. Myslí si, že mohla zabrániť v samovražde neznámeho muža vo vlaku, keby sa s ním bola dala do reči, viní sa aj za manželovu smrť, prosto za všetko. Nadovšetko miluje svoju dcéru, ktorá ju z ničoho nič, zdanlivo bez motívu, opustí a nechce sa s ňou viac stretnúť. Roky o nej nič nevie. Po dlhom čase, až keď sama zažije tragédiu v rodine, pochopí svoju matku a chce sa s ňou stretnúť. Ako toto dopadne, ponechal Almodóvar na fantáziu diváka. Na otázku, prečo sa zúčastňuje na súťaži, veď je už v takej pozícii, že to robiť nemusí, lebo ani Woody Allen, ani Steven Spielberg už nesúťažia, Almodóvar povedal: "Nemám ich talent a preferujem radšej byť v súťaži. Pre mňa ja to oveľa zaujímavejšie.“
